tag:blogger.com,1999:blog-56918073376861652782024-03-06T14:11:04.685+05:30मिथिला वाणीएक मैथिलक आवाज़ ..चन्दन झाhttp://www.blogger.com/profile/10891542970175422088noreply@blogger.comBlogger500125tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-51277677966252497792017-12-26T09:54:00.001+05:302017-12-26T09:54:19.559+05:30<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: red; font-size: large;">|| जे छल सपना || </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7GX897jfN-nhr5awDQvKKnQbW_urBgyRI4FHf340F-hHGbubxmRGhxIziezEG8vv13L-Q_-ts8C9l7pvtQIrD3U9M40MnOQ1bnMtaVk4JlMaxV7te8eUBuV3cnz6K71AaQ3pg-fpQgGU/s1600/jalak+bina.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="262" data-original-width="377" height="220" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7GX897jfN-nhr5awDQvKKnQbW_urBgyRI4FHf340F-hHGbubxmRGhxIziezEG8vv13L-Q_-ts8C9l7pvtQIrD3U9M40MnOQ1bnMtaVk4JlMaxV7te8eUBuV3cnz6K71AaQ3pg-fpQgGU/s320/jalak+bina.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना , </div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल मोर जलक बिना | </div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना || </div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल -----</div>
<div style="text-align: center;">
नञि अच्छी घर कतौ !</div>
<div style="text-align: center;">
नञि अंगना </div>
<div style="text-align: center;">
नञि अछि पोखैर कतौ </div>
<div style="text-align: center;">
नञि झरना | </div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना ||</div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल -----</div>
<div style="text-align: center;">
अतबे सुनैत जे </div>
<div style="text-align: center;">
चलल उगना </div>
<div style="text-align: center;">
झट दय जटा सँ </div>
<div style="text-align: center;">
लेलक झरना | </div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना ||</div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल -----</div>
<div style="text-align: center;">
निर्मल जल सरि के </div>
<div style="text-align: center;">
केलनि वर्णा |</div>
<div style="text-align: center;">
कह - कह कतय सँ </div>
<div style="text-align: center;">
लय लें उगना || </div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना ||</div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल -- </div>
<div style="text-align: center;">
अतबे सुनैत फँसी गेल उगना </div>
<div style="text-align: center;">
"रमण " दिगम्बर जे </div>
<div style="text-align: center;">
छल सपना | </div>
<div style="text-align: center;">
सुन - सुन उगना ||</div>
<div style="text-align: center;">
कंठ सुखल -----</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #7f7f7f; font-family: Retina, arial; font-size: 12px; text-align: start;"><iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="270" src="//www.dailymotion.com/embed/video/x6c8aoo?autoPlay=1" width="480"></iframe></span><br />
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><a href="https://www.facebook.com/profile.php?id=100016937924712" target="_blank">रचित - </a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><a href="https://www.facebook.com/profile.php?id=100016937924712" target="_blank">रेवती रमन झा " रमण "</a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><a href="https://www.facebook.com/profile.php?id=100016937924712" target="_blank">मो - 9997313751 </a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><a href="https://www.facebook.com/profile.php?id=100016937924712" target="_blank"><br /></a></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<br />
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: medium; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: center; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<div style="margin: 0px;">
<br /></div>
</div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-59980670427976596922017-11-11T19:55:00.000+05:302017-11-11T19:25:34.067+05:30मैथिलि - हनुमान चालिसा <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<iframe frameborder="0" width="480" height="270" src="//www.dailymotion.com/embed/video/x5x8vqx?autoPlay=1" allowfullscreen=""></iframe>
<iframe frameborder="0" width="480" height="270" src="//www.dailymotion.com/embed/video/x5x69sx" allowfullscreen></iframe>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhakX6ex5yjFoyeWDHMJX1E78tSTNs2Cvb2KhA4yJnGQRus1f9jpDA1nDNifTZCb04wO3I5OeQd7oVv4Bh7ND0AHeh6kA_h9TOx_f8gPD4wtgTyHnPiK-A111P6H0LJ5gYsOQ-yokcvEqo/s1600/mathili+hanuman+chalisa.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhakX6ex5yjFoyeWDHMJX1E78tSTNs2Cvb2KhA4yJnGQRus1f9jpDA1nDNifTZCb04wO3I5OeQd7oVv4Bh7ND0AHeh6kA_h9TOx_f8gPD4wtgTyHnPiK-A111P6H0LJ5gYsOQ-yokcvEqo/s640/mathili+hanuman+chalisa.jpg" width="480" /></a><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<span style="color: red; font-size: large;"> || मैथिलि - हनुमान चालिसा ||</span><br />
<span style="color: blue;"> लेखक - रेवती रमण झा " रमण "</span><br />
<span style="font-size: large;"> <span style="color: red;"> ||</span> <span style="color: red;"> दोहा ||</span></span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">गौरी नन्द गणेश जी , वक्र तुण्ड महाकाय ।</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">विघन हरण मंगल कारन , सदिखन रहू सहाय ॥</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">बंदउ शत - शात गुरु चरन , सरसिज सुयश पराग ।</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">राम लखन श्री जानकी , दीय भक्ति अनुराग । ।</span><br />
<span style="color: red;"><b> || </b> <span style="font-size: medium;"><span style="font-size: large;">चौपाइ </span><b> ||</b></span></span><br />
<b>जय हनुमंत दीन हितकरी ।</b><br />
<b>यश वर देथि नाथ धनु धारी ॥</b><br />
<b>श्री करुणा निधान मन बसिया ।</b><br />
<b>बजरंगी रामहि धुन रसिया ॥</b><br />
<b>जय कपिराज सकल गुण सागर ।</b><br />
<b>रंग सिन्दुरिया सब गुन आगर ॥</b><br />
<b>गरिमा गुणक विभीषण जानल ।</b><br />
<b>बहुत रास गुण ज्ञान बखानल ॥</b><br />
<b>लीला कियो जानि नयि पौलक ।</b><br />
<b>की कवि कोविद जत गुण गौलक ॥</b><br />
<b>नारद - शारद मुनि सनकादिक ।</b><br />
<b>चहुँ दिगपाल जमहूँ ब्रह्मादिक ॥</b><br />
<b>लाल ध्वजा तन लाल लंगोटा ।</b><br />
<b>लाल देह भुज लालहि सोंटा ॥</b><br />
<b>कांधे जनेऊ रूप विशाल ।</b><br />
<b>कुण्डल कान केस धुँधराल ॥</b><br />
<b>एकानन कपि स्वर्ण सुमेरु ।</b><br />
<b>यौ पञ्चानन दुरमति फेरु ।।</b><br />
<b>सप्तानन गुण शीलहि निधान ।</b><br />
<b>विद्या वारिध वर ज्ञान सुजान ॥</b><br />
<b>अंजनि सूत सुनू पवन कुमार ।</b><br />
<b>केशरी कंत रूद्र अवतार ॥</b><br />
<b>अतुल भुजा बल ज्ञान अतुल अइ ।</b><br />
<b>आलसक जीवन नञि एक पल अइ ॥</b><br />
<b>दुइ हजार योजन पर दिनकर ।</b><br />
<b>दुर्गम दुसह बाट अछि जिनकर ॥</b><br />
<b>निगलि गेलहुँ रवि मधु फल जानि ।</b><br />
<b>बाल चरित के लीखत बखानि ॥</b><br />
<b>चहुँ दिस त्रिभुवन भेल अन्हार ।</b><br />
<b>जल , थल , नभचर सबहि बेकार ॥</b><br />
<b>दैवे निहोरा सँ रवि त्यागल । </b><br />
<b>पल में पलटि अन्हरिया भागल ॥ </b><br />
<b>अक्षय कुमार के मारि गिरेलहुं ।</b><br />
<b>लंका में हरिकंप मचयल हू ॥</b><br />
<b>बालिए अनुज अनुग्रह केलहु ।</b><br />
<b>ब्राह्ण रुपे राम मिलयलहुँ ॥</b><br />
<b>युग चारि परताप उजागर ।</b><br />
<b>शंकर स्वयंम दया के सागर ॥</b><br />
<b>सूक्षम बिकट आ भीम रूप धारि ।</b><br />
<b>नैहि अगुतेलोहूँ राम काज करि ॥</b><br />
<b>मूर्छित लखन बूटी जा लयलहुँ ।</b><br />
<b>उर्मिला पति प्राण बचेलहुँ ॥</b><br />
<b>कहलनि राम उरिंग नञि तोर ।</b><br />
<b>तू तउ भाई भरत सन मोर ॥</b><br />
<b>अतबे कहि द्रग बिन्दू बहाय ।</b><br />
<b>करुणा निधि , करुणा चित लाय ॥</b><br />
<b>जय जय जय बजरंग अड़ंगी ।</b><br />
<b>अडिंग ,अभेद , अजीत , अखंडी ॥</b><br />
<b>कपि के सिर पर धनुधर हाथहि ।</b><br />
<b>राम रसायन सदिखन साथहि ॥</b><br />
<b>आठो सिद्धि नो निधि वर दान ।</b><br />
<b>सीय मुदित चित देल हनुमान ॥</b><br />
<b>संकट कोन ने टरै अहाँ सँ ।</b><br />
<b>के बलवीर ने डरै अहाँ सँ ॥</b><br />
<b>अधम उदोहरन , सजनक संग ।</b><br />
<b>निर्मल - सुरसरि जीवन तरंग ॥</b><br />
<b>दारुण - दुख दारिद्र् भय मोचन ।</b><br />
<b>बाटे जोहि थकित दुहू लोचन ॥</b><br />
<b>यंत्र - मंत्र सब तन्त्र अहीं छी ।</b><br />
<b>परमा नंद स्वतन्त्र अहीं छी ॥</b><br />
<b>रामक काजे सदिखन आतुर ।</b><br />
<b>सीता जोहि गेलहुँ लंकापुर ॥</b><br />
<b>विटप अशोक शोक बिच जाय ।</b><br />
<b>सिय दुख सुनल कान लगाय ॥</b><br />
<b>वो छथि जतय , अतय बैदेही ।</b><br />
<b>जानू कपीस प्राण बिन देही ॥</b><br />
<b>सीता ब्यथा कथा सुनि कान ।</b><br />
<b>मूर्छित अहूँ भेलहुँ हनुमान ॥</b><br />
<b>अरे दशानन एलो काल ।</b><br />
<b>कहि बजरंगी ठोकलहुँ ताल ॥</b><br />
<b>छल दशानन मति के आन्हर ।</b><br />
<b>बुझलक तुच्छ अहाँ के वानर ॥</b><br />
<b>उछलि कूदी कपि लंका जारल ।</b><br />
<b>रावणक सब मनोबल मारल ॥</b><br />
<b>हा - हा कार मचल लंका में ।</b><br />
<b>एकहि टा घर बचल लंका में ॥</b><br />
<b>कतेक कहू कपि की -,की कैल ।</b><br />
<b>रामजीक काज सब सलटैल ॥</b><br />
<b>कुमति के काल सुमति सुख सागर ।</b><br />
<b>रमण ' भक्ति चित करू उजागर ॥</b><br />
<span style="color: red; font-size: large;"> || दोहा ||</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">चंचल कपि कृपा करू , मिलि सिया अवध नरेश ।</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">अनुदिन अपनों अनुग्रह , देबइ तिरहुत देश ॥</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">सप्त कोटि महामन्त्रे , अभि मंत्रित वरदान ।</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;">बिपतिक परल पहाड़ इ , सिघ्र हरु हनुमान ॥</span><br />
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span>
<br />
<div style="text-align: left;">
<span style="color: red;"> <span style="font-size: large;"> </span></span><span style="color: red; font-size: large; text-align: center;">॥ दुख - मोचन हनुमान ॥ </span><br />
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: red;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया , यो बजरंगी ।</div>
अहाँ छी दुख बिपति के संगी<br />
मान चित अपमान त्यागि कउ ,<br />
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
सदिखन कयलहुँ रामक काज । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
संत सुग्रीव विभीषण जी के, </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
अहाँ , बुद्धिक बल सँ देलों राज ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
नीति निपुन कपि कैल मंत्रना </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
यौ सुग्रीव अहाँ कउ संगी </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
वन अशोक, शोकहि बिच सीता </div>
</div>
<div style="text-align: left;">
बुझि ब्यथा , मूर्छित मन भेल ।</div>
<div style="text-align: left;">
विह्बल चित विश्वास जगा कउ</div>
<div style="text-align: left;">
जानकी राम मुद्रिका देल ॥</div>
<div style="text-align: left;">
लागल भूख मधु र फल खयलो हूँ</div>
<div style="text-align: left;">
लंका जरलों यौ बजरंगी ॥</div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----<br />
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
वर अहिरावण राम लखन कउ</div>
<div style="text-align: left;">
बलि प्रदान लउ गेल पताल ।</div>
<div style="text-align: left;">
बंदि प्रभू अविलम्ब छुरा कउ</div>
<div style="text-align: left;">
बजरंगी कउ देलौ कमाल ॥</div>
<div style="text-align: left;">
बज्र गदा भुज बज्र जाहि तन </div>
<div style="text-align: left;">
कत योद्धा मरि गेल फिरंगी , </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----<br />
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
वर शक्ति वाण उर जखन लखन , </div>
<div style="text-align: left;">
लगि मूर्छित धरा परल निष्प्राण । </div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
वैध सुषेन बूटी नर आनल ,</div>
<div style="text-align: left;">
पल में पलटि बचयलहऊ प्राण ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
संकट मोचन दयाक सागर , </div>
<div style="text-align: left;">
नाम अनेक , रूप बहुरंगी ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
नाग फास में बाँधी दशानन , </div>
<div style="text-align: left;">
राम सहित योद्धा दालकउ । </div>
</div>
<div style="text-align: left;">
गरुड़ राज कउ आनी पवन सुत ,</div>
<div style="text-align: left;">
कइल चूर रावण बल कउ </div>
<div style="text-align: left;">
जपय प्रभाते नाम अहाँ के ,</div>
<div style="text-align: left;">
तकरा जीवन में नञि तंगी ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
ज्ञानक सागर , गुण के आगर ,</div>
<div style="text-align: left;">
शंक स्वयम काल के काल । </div>
<div style="text-align: left;">
जे जे अहाँ सँ बल बति यौलक ,</div>
<div style="text-align: left;">
ताही पठैलहूँ कालक गाल </div>
<div style="text-align: left;">
अहाँक नाम सँ थर - थर कॉपय ,</div>
<div style="text-align: left;">
भूत - पिशाच प्रेत सरभंगी ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ---- </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
लातक भूत बात नञि मानल ,</div>
<div style="text-align: left;">
पर तिरिया लउ कउ गेलै परान । </div>
<div style="text-align: left;">
कानै लय कुल नञि रहि गेलै , </div>
<div style="text-align: left;">
अहाँक कृपा सँ , यौ हनुमान ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
अहाँक भोजन आसन - वासन ,</div>
<div style="text-align: left;">
राम नाम चित बजय सरंगी ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
सील अगार अमर अविकारी ,</div>
<div style="text-align: left;">
हे जितेन्द्र कपि दया निधान । </div>
<div style="text-align: left;">
"रावण " ह्र्दय विश्वास आश वर ,</div>
<div style="text-align: left;">
अहिंक एकहि बल अछि हनुमान ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
एहि संकट में आबि एकादस ,</div>
<div style="text-align: left;">
यौ हमरो रक्षा करू अड़ंगी ॥ </div>
<div style="text-align: left;">
जगत जनैया --- अहाँ छी दुख ----</div>
<div>
<br /></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<span style="color: red; font-size: large;"><b> || हनुमान बन्दना ||</b></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: red; font-size: large;"><b><br /></b></span></div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
जय -जय बजरंगी , सुमतिक संगी -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
सदा अमंगल हारी । </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
मुनि जन हितकारी, सुत त्रिपुरारी -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
एकानन गिरधारी ॥ </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
नाथहि पथ गामी , त्रिभुवन स्वामी </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
सुधि लियौ सचराचर । </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
तिहुँ लोक उजागर , सब गुण आगर -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
बहु विद्या बल सागर ॥ </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
मारुती नंदन , सब दुख भंजन -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
बिपति काल पधारु । </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
वर गदा सम्हारू , संकट टारू -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
कपि किछु नञि बिचारू ॥ </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
कालहि गति भीषण , संत विभीषण -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
बेकल जीवन तारल । </div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
वर खल दल मारल , वीर पछारल -</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
"रमण" क किय बिगारल ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<b><span style="color: red; font-size: large;"> || हनुमान - आरती ||</span></b></div>
<div style="text-align: left;">
<b><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
आरती आइ अहाँक उतारू , यो अंजनि सूत केसरी नंदन । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
अहाँक ह्र्दय में सत् विराजथि , लखन सिया रघुनंदन </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
कतबो करब बखान अहाँ के '</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
नञि सम्भव गुनगान अहाँके । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
धर्मक ध्वजा सतत फहरेलौ , पापक केलों निकंदन ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
आरती आइ --- , यो अंजनि ---- अहाँक --- लखन ---</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
गुणग्राम कपि , हे बल कारी '</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
दुष्ट दलन शुभ मंगल कारी । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
लंका में जा आगि लागैलोहूँ , मरि गेल बीर दसानन ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
आरती आइ --- , यो अंजनि ---- अहाँक --- लखन ---</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
सिया जी के नैहर , राम जी के सासुर '</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
पावन परम ललाम जनक पुर । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
उगना - शम्भू गुलाम जतय के , शत -शत अछि अभिनंदन ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
आरती आइ --- , यो अंजनि ---- अहाँक --- लखन ---</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
नित आँचर सँ बाट बुहारी '</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
कखन आयब कपि , सगुण उचारी । </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
"रमण " अहाँ के चरण कमल सँ , धन्य मिथिला के आँगन ॥ </div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
आरती आइ --- , यो अंजनि ---- अहाँक --- लखन ---</div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGHhxOJZVe1vDKU-rTe_9rdlHzi3BMsf1vbf_ZJgdYFG12Do64ytcOAyBrMCNwrClqSCXzeOTWhn4lK4LOKxLmAEUa5AMyqfFM7YOeWNfnRzjluJ1PcNf7d9X2XqdbIVTeneWjlA9n2Vc/s1600/MAITHILI+HANUMAN+SHLAKA-page-001.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; display: inline; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGHhxOJZVe1vDKU-rTe_9rdlHzi3BMsf1vbf_ZJgdYFG12Do64ytcOAyBrMCNwrClqSCXzeOTWhn4lK4LOKxLmAEUa5AMyqfFM7YOeWNfnRzjluJ1PcNf7d9X2XqdbIVTeneWjlA9n2Vc/s640/MAITHILI+HANUMAN+SHLAKA-page-001.jpg" width="548" /></a></div>
</div>
</div>
</div>
<span style="color: blue; font-size: large;">रचनाकार -</span><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDLhE0he1DvafKuIFtJTe3u3INZiAo6tLHDJrsMkrjd6Qb7A5XHEDXBXDDLvpribJFhaQ1K-TkGQDDjFsgsq9NcSK_kpoe9mBdHKYrECKRiRGAQCusTCC4thpJq2eh8j2A18hk5mz4YCU/s1600/revti+raman+jha.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDLhE0he1DvafKuIFtJTe3u3INZiAo6tLHDJrsMkrjd6Qb7A5XHEDXBXDDLvpribJFhaQ1K-TkGQDDjFsgsq9NcSK_kpoe9mBdHKYrECKRiRGAQCusTCC4thpJq2eh8j2A18hk5mz4YCU/s1600/revti+raman+jha.jpg" /></a><span style="color: blue; font-size: large;">रेवती रमण झा "रमण "</span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;">मो no - 91 9997313751</span></div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-6627232557742386792017-11-11T14:52:00.002+05:302017-11-11T14:52:55.818+05:30हम मूर्ख समाजक वाणी छी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: red; font-size: x-large;">|| हम मूर्ख समाजक वाणी छी || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हम मुर्ख समाजक वाणी छी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">ज्ञाता जन छथि सदय कलंकित </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हमहीं टा बस ज्ञानी छी || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख --- || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">रामचंद्र के स्त्री सीता </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">तकरो कैल कलंकित | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">कयलनि डर सं अग्नि परीक्षा </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">भेला ओहो शसंकित || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">एक्कहि ठामे गना दैत छी </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">सुर नर मुनि जे ज्ञानी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हम कलंकित सब के कयलहुँ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">देखू पलटि कहानी || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बुद्धिक-बल तन हीन भेल </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बस आप नौने सैतानी छी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख ---|| </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बेटा वी. ए. बैल हमर अछि </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हम फुइल कय तुम्मा | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">नै केकरो सँ हम बाजै छी </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बाघ लगै छी गुम्मा || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अनकर बेटा कतबो बनलै </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> रहलै त अधलाहे | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अगले दिन उरैलहुँ हमहीं </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">कतेक पैघ अफवाहे || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अपनहि मोने,अपने उज्ज्वल </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बस हम सब परानी छी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख --- || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बाहर के कुकरो नञि पूछय </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">गामक सिंह कहबी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">परक प्रशंसा पढ़ि पेपर में </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">मूँह अपन बिचकावी || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">सदय इनारक फुलल बेंग सन </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">रहलों एहन समाज |</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">आनक टेटर हेरि देखय लहुँ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अप्पन घोलहुँ लाज | | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अधम मंच पर बैसल हम सब </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">पंडित जन मन माणि छी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख --- || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">गामक हाथी के लुल्कारी </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">जहिना कुकर भुकय | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">बाहर भले देखि कय हमर </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">प्रभुता पर में थुकय || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अतय सुनैने हैत ज्ञाण की </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">वीघर छी कानक दुनू |</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> कोठी बिना अन्न केर बैसल </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">ओकर मुँह की मुनू || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हम आलोचक पैघ सब सँ </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हमहीं टा अनुमानी || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख --- || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">माली पैसथि पुष्प वाटिका </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">सिंचथि तरुवर मूल | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">पंडित पैसथि पुष्प वाटिका </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">लोढथि सुन्दर फूल | | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">लकरिहार जन लकड़ी लाबय </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">चूइल्ह जेमबाय गामें |</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> सूअर पैसय पुष्प वाटिका </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">विष्ठा पाबय ठामे || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">जे अछि इच्छु जकर तेहन से </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">दृष्टि ताहि पर डारय | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">मूर्खक हाथ मणि अछि पाथर </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">ज्ञानी मुकुट सिधारय || </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">"रमण " वसथु जे एहि समाज में </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">मर्दो बुझू जनानी छी | </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">हम मुर्ख समाजक वाणी छी </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> हम मुर्ख ---|| </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-size: x-large;"> रचनाकार -:</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGgSeh1w0PHSsOOOv3nkFYaLfVr8SD2uK4ybezeBbc-0k8DXitMZASxmu3AGzq94roQ7ogUI4Wmhkqs3bdZiSpyIblNoAVe1jVd0HKY_SBf2o1XuF7Naa_iRtpWQcPd3ZZ0QEP7RjAm8I/s1600/revtiraman+jha+raman.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="180" data-original-width="139" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGgSeh1w0PHSsOOOv3nkFYaLfVr8SD2uK4ybezeBbc-0k8DXitMZASxmu3AGzq94roQ7ogUI4Wmhkqs3bdZiSpyIblNoAVe1jVd0HKY_SBf2o1XuF7Naa_iRtpWQcPd3ZZ0QEP7RjAm8I/s1600/revtiraman+jha+raman.jpg" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><span style="color: blue;">रेवती रमन झा "रमण " </span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: blue;">गाम- जोगियारा पतोंर दरभंगा ।</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">मो - 9997313751 </span><br />
<div>
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
</div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-65063913568071996192017-07-08T18:04:00.000+05:302017-07-08T18:04:12.001+05:30हनुमंत - पचीसी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif;"><b><span style="color: red; font-size: x-large;">|| हनुमंत - पचीसी || </span></b></span><br />
<span style="font-family: "mangal" , serif;"><b><span style="color: red; font-size: x-large;">ग्रह गोचर सं परेसान त अहि </span></b></span><b style="font-family: mangal, serif;"><span style="color: red; font-size: x-large;">हनुमंत - पचीसी</span></b><b style="font-family: mangal, serif;"><span style="color: red; font-size: x-large;"> के ११ बार पाठ जरूर करि --- </span></b></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgydGIIkjem4qc1S6gEGLCrcUz9spXnwqP_uLkhe330ilXKXA8oEpCwx1AWJoG9RqkinuZfznyA3YW3qvYddm-WciPaTXOy9ao4p5bhtirb92dPLKO0pji9xmh0eh8ME8KZGjosyyFseFM/s1600/panch+mukhi+hanuman.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="500" data-original-width="500" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgydGIIkjem4qc1S6gEGLCrcUz9spXnwqP_uLkhe330ilXKXA8oEpCwx1AWJoG9RqkinuZfznyA3YW3qvYddm-WciPaTXOy9ao4p5bhtirb92dPLKO0pji9xmh0eh8ME8KZGjosyyFseFM/s320/panch+mukhi+hanuman.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="font-size: 13.5pt;"><br /></span><span style="font-size: 13.5pt;"> </span><span style="color: red; font-size: 18pt;"> </span><span style="color: red; font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 18pt;">॥</span><span style="color: red; font-size: 18pt;"> </span><span style="color: red; font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 18pt;">हनुमान</span><span style="color: red; font-size: 18pt;"> </span><span style="color: red; font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 18pt;">वंदना</span><span style="color: red; font-size: 18pt;"> </span><span style="color: red; font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 18pt;">॥</span><span style="color: red; font-size: 18pt;"> </span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">शील</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">नेह</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">निधि</span><span style="font-size: 18pt;"> , </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">विद्या</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वारिध</span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">काल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कुचक्र</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कहाँ</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">छी</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">।</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मार्तण्ड</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">तम</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रिपु</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सूचि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सागर</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">शत</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">दल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">स्वक्ष</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अहाँ</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">छी</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">॥</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कुण्डल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कणक</span><span style="font-size: 18pt;"> , </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सुशोभित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">काने</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कच</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कुंचित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अनमोल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">।</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अरुण</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">तिलक</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भाल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मुख</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रंजित</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पाँड़डिए</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अधर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कपोल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">॥</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अतुलित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">बल</span><span style="font-size: 18pt;">, </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अगणित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">गुण</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">गरिमा</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">नीति</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">विज्ञानक</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सागर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">।</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कनक</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">गदा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भुज</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">बज्र</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">विराजय</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">आभा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कोटि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">प्रभाकर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">॥</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">लाल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">लंगोटा</span><span style="font-size: 18pt;"> , </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">ललित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अछि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कटी</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">उन्नत</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">उर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अविकारी</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">।</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">बिस</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भुज</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रावण</span><span style="font-size: 18pt;">- </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अहिरावण</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सब</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भयलहुँ</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भारी</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">॥</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">दीन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मलीने</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पतित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पुकारल</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अपन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">जानि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">दुख</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">हेरल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">।</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;">"</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रमण</span><span style="font-size: 18pt;"> " </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कथा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">ब्यथा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">के</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">बुझित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">हूँ</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
</div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">यौ</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">कपि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">किया</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अवडेरल</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: 24px;">-:-</span></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif;"><span style="color: red; font-size: x-large;">|| दोहा || </span></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif;"><span style="color: red;"><span style="font-size: large;">संकट शोक निकंदनहि , दुष्ट दलन हनुमान | </span></span></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif; font-size: large;">अविलम्बही दुख दूर करू ,बीच भॅवर में प्राण || </span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: x-large;">|| चौपाइ || </span></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">जन्में रावणक चालि उदंड | </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">यतन कुटिल मति चल प्रचंड || </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">बसल जकर चित नित पर नारि | </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">जत शिव पुजल,गेल जग हारि || </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">रंग - विरंग चारु परकोट | </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">गरिमा राजमहल केर छोट || </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">बचन कठोरे कहल भवानी | </span></span><br />
<span style="color: red; font-family: "mangal" , serif;"><span style="font-size: large;">लीखल भाल वृथा नञि वाणी || </span></span><br />
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रेखा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">लखन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">जखन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सिय </span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पार</span><span style="font-size: 18pt;"> |</span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">विपदा</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">केर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">टूटल </span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पहार</span><span style="font-size: 18pt;"> ||</span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">तीरे</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">तरकस</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वर</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">धनुषही</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">हाथ</span><span style="font-size: 18pt;"> | </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रने</span><span style="font-size: 18pt;"> - </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">वने</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">व्याकुल</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रघुनाथ</span><span style="font-size: 18pt;"> || </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मदान्ध </span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">मति</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">गति</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सूचि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">राख</span><span style="font-size: 18pt;"> | </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">नत </span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सीतेहि</span><span style="font-size: 18pt;">, </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अनुचित</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">जूनि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">भाष</span><span style="font-size: 18pt;"> || </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" style="margin: 0in; text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">झामरे</span><span style="font-size: 18pt;"> - </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">झुर</span><span style="font-size: 18pt;"> <span style="font-family: "mangal" , serif;">नयन जल - धार </span></span><span style="font-size: 18pt;"> | </span><span style="font-size: 13.5pt;"><o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 18pt;">रचल केहन विधि सीय लिलार || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">मम जीवनहि हे नाथ अजूर | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">नञि विधि लिखल मनोरथ पुर || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">पवन पूत कपि नाथे गोहारि | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;"><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">तोरी</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">बंदि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">लंका</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">पगु</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">धरि</span><span style="font-size: 18pt;"> || </span></span><br />
<span style="font-size: 18pt;">रचलक जेहने ओहन कपार | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;"> दसमुख जीवन भेल बेकार || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;"><span style="font-size: 18pt;"><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">रचि</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">चतुरानन</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">सभे</span><span style="font-size: 18pt;"> </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 18pt;">अनुकूल</span><span style="font-size: 18pt;"> |</span></span></span><br />
<span style="font-size: 18pt;">भंग - अंग , भेल डुमरिक फूल || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">गालक जोरगर करमक छोट | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">विपत्ति काल संग नञि एकगोट || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">हाथ - हाथ लंका जरी गेल | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">रहि गेल वैह , धरम - पथ गेल || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">अंजनि पूत केशरिक नंदन | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">शंकर सुवन जगत दुख भंजन || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">अतिमहा अतिलघु बहु रूप | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">जय बजरंगी विकटे स्वरूप || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">कोटि सूर्य सम ओज प्रकश | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">रोम - रोम ग्रह मंगल वास || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">तारावलि जते तत बुधि ज्ञान |</span><br />
<span style="font-size: 18pt;">पूँछे - भुजंग ललित हनुमान || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">महाकाय बलमहा महासुख | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">महाबाहु नदमहा कालमुख || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">एकानन कपी गगन विहारी | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">यौ पंचानन मंगल कारी || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">सप्तानान कपी बहु दुख मोचन | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">दिव्य दरश वर ब्याकुल लोचन || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">रूप एकादस बिकटे विशाल | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">अहाँ जतय के ठोकत ताल || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">अगिन बरुण यम इन्द्राहि जतेक | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">अजर - अमर वर देलनि अनेक || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">सकल जानि हषि सीय भेल | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">सुदिन आयल दुर्दिन दिन गेल || </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">सपत गदा केर अछि कपि राज | </span><br />
<span style="font-size: 18pt;">एहि निर्वल केर करियौ काज || </span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;">|| दोहा ||</span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;">जे जपथि हनुमंत पचीसी </span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;">सदय जोरि जुग पाणी | </span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;">शोक ताप संताप दुख</span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;"> दूर करथि निज जानि || </span><br />
<span style="color: red; font-size: x-large;">-;-</span><br />
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">रचित -</span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">रेवती रमण झा " रमण "</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">ग्राम - पोस्ट - जोगियारा पतोर</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">आनन्दपुर , दरभंगा ,मिथिला</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;">मो 09997313751</span><br />
<div>
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-1060852203034343362014-03-30T15:35:00.001+05:302014-03-30T15:35:38.361+05:30कथा गोष्ठमे आबि रहल आरजकता<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
कथा गोष्ठमे आबि रहल आरजकता<br />
<br />
विगत किछ कथा गोष्ठी सगर राति दीप जरयमे किछु तथाकथित साहित्यकार लोकनि आरजकता पसारबाक प्रयास कऽ रहल छथि। हिनका लोकनिक कहब छनि जे ओ लोकनि जे करै छथि वैह ता सत्त अछि मुदा हमरा विचार अछि कोनो नियम वा विवादक फरछौट सर्व सम्मतिसँ कयल जेबाक चाही। हिनका लोकनि द्वार कयल गेल किछु कुकृत्य देखल जाउ...<br />
<br />
1* अपने स्वयं कथा गोष्ठिमे कथाा पाठ करबाक बाद ओेंघेता मुदा जँ कोनो आन सहित्यकारसँ सेहो सुता गेलनि तँ ओकर सातो पुश्तकेँ एक कऽ देता।<br />
2* ककरो कथा क करोसँ पढा कोनो पत्रिकामे अपना नामसँ छपेता।<br />
3* कथाक समीक्षा केनिहार समीक्षाकारपर सेहो समीक्षा करेता।<br />
4* सरस्वतीक मापन ई लोकनि जातिगत आधारितपर करता।<br />
5* एखन धरि कोनो पुरस्कार नञि भेटलनि तै ँ सामान्तर पुरस्कारक आरम्भ करेलनि।<br />
6* सुनबामे आबि रहल अछि जे ई लोकनि आब समान्तर कथा गोष्ठीक आयोजन कऽ रहल छथि, जाहिमे किछु जाति विशेषक वचर्श्व रहत तकर पहिनेसँ घोषणा कयल गेल छनि।<br />
<br />
अन्तमे हम यैह कहब एहि दलक किछु बुड़ि लेल कथाकारसँ माँ मैथिलीक रक्षा करथ रौना माइ....</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-64114538740958551852014-03-23T15:03:00.001+05:302014-03-23T15:03:11.770+05:3083म कथा गोष्ठि दरभंगामे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
83म कथा गोष्ठि दरभंगामे<br />
<br />
समस्त मैथिली साहित्यकार आ साहित्य प्रेमी लोकनिकेँ जनतब दैत अपार हर्ष भऽ रहल अछि जे मैथिली कथा साहित्यक रूपमे एक गोट आन्दोलनक रूप लऽ चुकल कथा गोष्ठि सगर राति दीप जरय केर 83 म आयोजन दिनांक 31 मइ 2014केँ दरभंगामे आयोजित होयत। सभ सहित्कार लोकनिसँ आग्रहमे एहिमे अवश्य उपस्थित हो।<br />
<br />
नोट : आयोजन स्थलक जनतब बहुत शीघ्र देल जायत। </div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-61103651532468289562014-02-11T16:25:00.001+05:302014-02-11T16:25:08.791+05:30videh aa okar dogla chatiya sabhak naamey khujal patra <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<br /></div>
<div>
<div>
हो अनचिन्हार तु जहिया पहिल बेर सोझा आबि चिन्हार हेबै तहिया तोरासँ एक गोट गप हम अवश्य पुछबऽ जे तु कनी हमरा गिनती सिखा दऽ। हौ तोरा अनुसारे हमरा सगर राति दीप जरय आ साहित्य अकादमी द्वारा आयोजित कथा गोष्ठिमे कोनो अन्तर नञि बूझना जाइत अछि। हो तोरेसँ कनी कर जोरि कऽ कहै छियऽ कनी अन्तर बताबऽ ने जे कोन सगर राति दीप जरय होयत वा कोना साहित्य अकादमीक कथा गोष्ठि। </div>
<div>
हौ हमरा तँ लागैत अछि जेना मैथिली साहित्यमे मात्र तुहि सभ ध्वाजाधारक छऽ। जँ तु सभ नञि रहितहक तँ मैथिली तँ रसातालमे चलि जायतै हौ मुदा कनी थमहऽ। तोरा लोकनि (गजेन्द्र ठाकुर, आशीष अनचिन्हार, उमेश मण्डल आ विदेहक क चटिया) केर कथनकेँ सच कोना मानि ली कारणे ँ ओहि कथा गोष्ठिमे जतेक लोक उपस्थित छला हुनका सभक कहब छनि जे ओ सगर राति दीप जरय छल नञि की साहित्य अकादमीक कथा गोष्ठि। आब तु ही कहऽ जे तोरा लोकनिक बातकेँ सच मानी वा महेन्द्र मलंगिया, विभुति आनन्द, रमानन्द झा रमण, अजीत आजाद, कमल मोहन चुन्नु, अरविन्द ठाकुर, ऋषि वशिष्ठ आदी केर बातकेँ सच मानी। </div>
<div>
तहियो जँ तु कहै छऽ तँ तोरा बातकेँ सच मानबा लेल किछु सबूतक आवश्यकता होयत। जँ तोरा सभक लग ओ सबूत छऽ जे साबित कऽ सकै जे दिल्लीमे भेल 76 म कथा रविन्द्र सगर राति दीप जरय केर आयोजन नञि छल। </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तोसर बात एहि बातक विरोध तोरा लोनि अगिला कथा गोष्ठि, ओहिसँ अगला आ ओहिसँ अगला कथा गोष्ठिमे कियक नञि केलहक। बौक भऽ चेन्नइ, दरभंगा आ घनश्यामपुर कथा गोष्ठिमे जगदीश प्रसाद मण्डल आ गजेन्द्र ठाकुर सभक चटिया चुपचाप कियक बैसल रहलै हौ। </div>
<div>
की तोरा लोकनिकेँ छोडि सभ फुसि बाजि रहल अछि। हौ तोरा बातपर विश्वास करी तँ कोना .....??????</div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div data-gt="{"ref":"nf"}" data-referrer="topnews_main_stream_408239535924329" id="topnews_main_stream_408239535924329">
<div class="_5pcb" id="u_0_1x">
<div class="_4ikz" data-referrer="substream_0" id="substream_0">
<div class="_5jmm _5pat _5uch" data-cursor="MTM5MjExNDgzMDoxMzkyMTE0ODMwOjE6LTI0OTE5NjE5MjQyMDczMDc0NTA6MTM5MjA5MjY1MTow" data-dedupekey="-2491961924207307450" data-ft="{"qid":"5979087668447497978","mf_story_key":"-2491961924207307450","fbfeed_location":1}" data-insertion-position="0" data-timestamp="1392092651" id="u_0_1z">
<div class="clearfix userContentWrapper _5pcr">
<a class="_5pb8" data-ft="{"tn":"m"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100000459693390" href="https://www.facebook.com/anchinhar"><img alt="" class="_s0 _5xib _rw img" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-prn2/t5/1118463_100000459693390_806647277_q.jpg" /></a><div class="_5pax">
<h5 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}">
<div class="fwn fcg">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":";"}"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100000459693390" href="https://www.facebook.com/anchinhar">Ashish Anchinhar</a></span></div>
</h5>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}">
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_52f9fc8f7286e1003409603">
भरिसक केकरो गनती नै अबैत हेतै। मुदा लोककेँ ई बुझबाक चाही जे साहित्य अकादेमीक कथा गोष्ठी आ सगर राति कथा गोष्ठीमे अंतर होइत छै।<br /> <br /> जे नै बुझबा लेल तैयार छथि तिनकाँसँ आग्रह जे ओ आयोजनक भार अपना माथापर लेथि आ ओइ ठामसँ गिनती सही क' लेथि। केकरो ऐमे आपत्ति नै छै।<br /> <br />
जखन साहित्यकारे सभकेँ साहित्य अकादेमीक कथा गोष्ठी आ सगर राति कथा
गोष्ठीमे अंतर नै बुझा रहल छै तखन " अमित मिश्र, चोर रोशन झा," आदिकेँ ई
अंतर बुझा क' कोनो लाभ नै।<span class="text_exposed_show"><br /> <br /> ओना ई
कहब बेजाए नै जे "सगर राति दीप जरए" केर संस्थापक स्व. प्रभाष कुमार
चौधरीजी सेहो साहित्य अकादेमीक पाइसँ एकर आयोजन वर्जित केने हेता कारण ओ
स्पष्ट रूपसँ एहन व्यवस्था देलखिन्ह जैमे लोक अपन व्यतिगत पाइ लगा क' ई
आयोजन करए।<br /> <br /> आग्रह जे उताहुल साहित्यकार (" अमित मिश्र, चोर रोशन झा,") आदि बेसी उताहुल नै होथि।</span></div>
</div>
<form action="https://www.facebook.com/ajax/ufi/modify.php" class="live_735888079769842_316526391751760 commentable_item autoexpand_mode" data-live="{"seq":"735888079769842_7410732"}" id="u_0_2o" method="post" rel="async">
<div class="_5pcp">
<a aria-live="polite" class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".2" href="https://www.facebook.com/#" role="button" title="Like this">पसंद</a> · <label class="uiLinkButton comment_link" title="टिप्पणी छोड़े"></label> · <a class="share_action_link" data-ft="{"tn":"J","type":25}" href="https://www.facebook.com/ajax/sharer/?s=22&appid=25554907596&p%5B0%5D=100000459693390&p%5B1%5D=735888079769842&share_source_type=unknown" rel="dialog" role="button" title="इसे मित्रों को भेजें या इसे अपनी टाइमलाइन पर पोस्ट करें.">साझा करें</a> · <a class="_5pcq" href="https://www.facebook.com/anchinhar/posts/735888079769842?stream_ref=1"><abbr class="timestamp livetimestamp" data-utime="1392092651" title="11 फ़रवरी 2014 पर 09:54 पूर्वाह्न">6 घंटे पहले</abbr></a> · <a aria-label="इनके साथ साझा की गई: सार्वजनिक" class="uiStreamPrivacy inlineBlock fbStreamPrivacy fbPrivacyAudienceIndicator _5pcq" data-hover="tooltip" href="https://www.facebook.com/#" id="u_0_36" role="button"><i class="lock img sp_9ot619 sx_f89abb"></i></a></div>
<div class="uiUfi UFIContainer _5pc9" id="u_0_2z">
<ul class="UFIList" data-ft="{"tn":"]"}" data-reactid=".8">
<li class="UFIArrow" data-reactid=".8.0"><i data-reactid=".8.0.0"></i></li>
<li class="UFIRow UFILikeSentence UFIFirstComponent" data-reactid=".8.1:0"><div class="clearfix" data-reactid=".8.1:0.0">
<div class="lfloat" data-reactid=".8.1:0.0.$left">
<a aria-label="Like this" class="UFILikeThumb img _8o _8r UFIImageBlockImage" data-reactid=".8.1:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" tabindex="-1" title="Like this"><i class="UFILikeIcon" data-reactid=".8.1:0.0.$left.0.0"></i></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:0.0.$right">
<div class="UFIImageBlockContent _42ef _8u" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0">
<div class="UFILikeSentenceText" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0">
<span data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0"><a class="profileLink" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100002620926197&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$range0:0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/amitmisha.111">Amit Mishra</a><span data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$text1:0:$0:0">, </span><a class="profileLink" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=1073108526&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$range1:0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/gajendra.thakur">Gajendra Thakur</a><span data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$text2:0:$0:0">, </span><a class="profileLink" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100005193450804&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$range2:0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/akshaysunny786">Akshay Anand Sunny</a><span data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$text3:0:$0:0"> और </span><a ajaxify="/ajax/browser/dialog/likes?id=735888079769842" aria-label="संजय कुमार झा 'रिक्थ'
Shakti Singh
Noor Mohammad Noor" data-hover="tooltip" data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$range3:0" data-tooltip-alignh="center" href="https://www.facebook.com/browse/likes?id=735888079769842" id="js_1" rel="dialog" role="button">3 अन्य</a><span data-reactid=".8.1:0.0.$right.0.0.0.$end:0:$0:0"> को यह पसंद है.</span></span></div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display UFIFirstComment UFIFirstCommentComponent" data-ft="{"tn":"R1"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0"><div class="clearfix" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0">
<div class="lfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$left">
<a aria-hidden="true" class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100002620926197&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/amitmisha.111" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-prn2/t5/s32x32/1116909_100002620926197_1147540751_q.jpg" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0">
<div class="rfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$right">
<a class="uiCloseButton UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$right.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" tabindex="-1"></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.0">
<a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100002620926197&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$author" href="https://www.facebook.com/amitmisha.111">Amit Mishra</a><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.0.0:2"> </span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$comment-body">UTAHUL HEBAK KONO GAPE NAI CHHAI . . . AHAN SAB HAMRA BARE ME JE SOCHWAK AICHH SE SOCHI LIA . . . KONO AAPATI NAI AICHH</span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.0.3"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3">
<span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/anchinhar/posts/735888079769842?comment_id=7410724&offset=0&total_comments=3"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-utime="1392107389" title="11 फ़रवरी 2014 पर 01:59 अपराह्न">2 घंटे पहले</abbr></a></span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"> · </span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" title="टिप्पणी पसंद करें">पसंद</a></div>
<a aria-label="Hide" class="uiCloseButton UFICommentCloseButton" data-hover="tooltip" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410724:0.0.$right.0.$left.0.4" data-tooltip-alignh="center" href="https://www.facebook.com/#" role="button"></a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display" data-ft="{"tn":"R0"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0"><div class="clearfix" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0">
<div class="lfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$left">
<a aria-hidden="true" class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100000459693390&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/anchinhar" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-prn2/t5/s32x32/1118463_100000459693390_806647277_q.jpg" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0">
<div class="rfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$right">
<a class="uiCloseButton UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$right.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" tabindex="-1"></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.0">
<a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100000459693390&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$author" href="https://www.facebook.com/anchinhar">Ashish Anchinhar</a><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.0.0:2"> </span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$comment-body">हँ sms सँ धमकी हम पठेने रहिऐ</span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.0.3"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3">
<span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/anchinhar/posts/735888079769842?comment_id=7410727&offset=0&total_comments=3"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-utime="1392107513" title="11 फ़रवरी 2014 पर 02:01 अपराह्न">2 घंटे पहले</abbr></a></span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"> · </span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" title="टिप्पणी पसंद करें">पसंद</a><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeCount:0:$MIDDOT:0"> · </span><a ajaxify="/ajax/browser/dialog/likes?id=735965983095385" class="UFICommentLikeButton" data-hover="tooltip" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeCount:0:$action:0" data-tooltip-alignh="center" data-tooltip-uri="/ajax/like/tooltip.php?comment_fbid=735965983095385&comment_from=100000459693390&comment_likecount=1&comment_id=735888079769842_7410727&cache_buster=0" href="https://www.facebook.com/browse/likes?id=735965983095385" rel="dialog" role="button"><i class="UFICommentLikeIcon" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeCount:0:$action:0.0"></i><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeCount:0:$action:0.1">1</span></a></div>
<a aria-label="Hide" class="uiCloseButton UFICommentCloseButton" data-hover="tooltip" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410727:0.0.$right.0.$left.0.4" data-tooltip-alignh="center" href="https://www.facebook.com/#" role="button"></a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display UFILastComment UFILastCommentComponent" data-ft="{"tn":"R"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0"><div class="clearfix" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0">
<div class="lfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$left">
<a aria-hidden="true" class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100002620926197&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/amitmisha.111" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-prn2/t5/s32x32/1116909_100002620926197_1147540751_q.jpg" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0">
<div class="rfloat" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$right">
<a class="uiCloseButton UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$right.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" tabindex="-1"></a></div>
<div class="" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.0">
<a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100002620926197&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$author" href="https://www.facebook.com/amitmisha.111">Amit Mishra</a><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.0.0:2"> </span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.0.0:$comment-body">o dhamki nai chhalai. matr jigyasa chhal...ahan je bujhu</span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.0.3"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3">
<span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/anchinhar/posts/735888079769842?comment_id=7410732&offset=0&total_comments=3"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-utime="1392107651" title="11 फ़रवरी 2014 पर 02:04 अपराह्न">2 घंटे पहले</abbr></a></span><span data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"> · </span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8.1:3:1:$comment735888079769842_7410732:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" title="टिप्पणी पसंद करें">पसंद</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
</ul>
</div>
</form>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-70572243599050216292014-01-31T00:03:00.000+05:302014-01-31T00:03:33.971+05:30गजल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">हेतै खतम गुटबाज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">बनतै सभक आवाज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">भेलै बहुत चीरहरणक खेला</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">राखत निर्बलक लाज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">देसक आँखिमे नोर नै रहतै</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">सजतै माथ बनि ताज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">मिलतै सभक सुर ताल यौ ऐठाँ</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">एहन बनत ई साज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">"ओम"क मोन कहि रहल छै सबकेँ</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">करतै आब किछु काज बेबस्था</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">दीर्घ-दीर्घ-दीर्घ-लघु</span>, <span lang="HI" style="font-family: gargi;">दीर्घ-दीर्घ-लघु-दीर्घ</span>, <span lang="HI" style="font-family: gargi;">दीर्घ-दीर्घ प्रत्येक पाँतिमे एक बेर।</span><o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: gargi;">२२२१-२२१२-२२</span></div>
</div>
OM PRAKASHhttp://www.blogger.com/profile/17031295686148330419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-82754344600191802882014-01-23T10:20:00.001+05:302014-01-23T10:20:12.662+05:30 मिरनिसे के जन्म एक महत्वपूर्ण विषय <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;"> <b> सब स पहिने दिल्ली कार्यक्रम के ले तमाम मिरानीसे सेनानी के हार्दिक शुभकामना, मिथिला राज्य के लेल प्रयास जाहि स्तर पर मिरानीसे द्वारा सम्भव अछि शायद कोनो दोसर मंच सा सम्भव नहीं अछि, पिछला एक दू साल में जे कोनो कार्यक्रम, जन जागरण और धरना प्रदर्शन वा नेतागण नेतागण संग भेट वार्ता काबिलेतारीफ छल।</b></span><br />
<span style="color: #333333; font-family: Helvetica Neue, Helvetica, Arial, lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="font-size: 14px; line-height: 18px;"><br /></span></span><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;"></span>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDxAr-uQ0tNvV80o2pYJ20Id4W1ru-mFfdB2yDRhlJT6ZzbaCtXlA517qnHfJSAP_6fE5bLrpS_z79pyd_aIryu0RpWOCHubxINfqpT270wTtNG-nuo6I0Hke3CE3u6vIgVsw-VcIo9Zc/s1600/mithila+abhiyan.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDxAr-uQ0tNvV80o2pYJ20Id4W1ru-mFfdB2yDRhlJT6ZzbaCtXlA517qnHfJSAP_6fE5bLrpS_z79pyd_aIryu0RpWOCHubxINfqpT270wTtNG-nuo6I0Hke3CE3u6vIgVsw-VcIo9Zc/s1600/mithila+abhiyan.jpg" height="400" width="308" /></a></div>
आई मिथिला नहीं सम्पूर्ण देश और विदेशो में भी अलग मिथिला राज्य के मांग (मिरानीसे) द्वारा जे उठाओल जा रहल अछि से चर्चित अछि, संगहि एक टा बात (जे गंभीर अछि) जन समर्थन, और एक आवाज पर इकठ्ठा भेनाई महत्वपूर्ण अछि (उदाहरण : - जाई जगह जगह पर अपन मिरनिसे कार्यकर्ता प्रदर्शन करबाक लेल इकठ्ठा भेल डेल्ही पुलिस द्वारा हटा देल गेल और देश के सब स महत्वपूर्ण जगह पर १४४ के बाबजूद दिल्ली c. m द्वारा अपन समर्थक संग दू दिन तक भांगरा के कार्यक्रम भेल से पूरा देश देखलक और संगहि पुलिस और तमाम केंद्र सरकार के मंत्रीगण सेहो सहभागी भेल, कारण - धरना कोनो पार्टी प्रायोजित छल ताई लेल केंद्र सरकार सेहो अपन वोट के खातिर उपयुक्त कार्यवाई करय में हमेशा बचय के कोशिश कयलक) मतलब साफ अछि जे अगर धरना प्रदर्शन राजनीतिक होयत त सरकारो गम्भीरता स एक्शन लई छै ओना अगर कोनो आम धरना होयत ता याद आबैत अछि (बाबा रामदेव के रामलीला). अलग मिथिला राज्यक मांग शायद ही कोनो पार्टी एखुनका परिदृश्य में पूर्ण रूपेण समर्थन करत।<br />
<span style="background-color: white; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;"><span style="color: #333333;"> </span><b><span style="color: red;">भाजपा सांसद कीर्ति झा जी द्वारा समर्थन स्वागत योग्य अछि, </span></b></span><br />
<span style="color: red;"><b><br style="background-color: white; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;" /></b></span><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;">एक टा सुझाव/निवेदन/जनाकांक्षा … जे किया नै मिरनिसे के एक राजनीतिक रूप देल जाय लगभग सब पदाधिकारी (मिरानीसे के) एक जन प्रतिनीधि के हिसाब सा कार्यरत छि और संगहि राजनीतिक परिवेश स छि ज्यादा तकलीफ नहि होयबाक चाही कारन राजनीतिक पार्टी के अपन एजेंडा होयबाक चाही जे मिरनिसे के जन्म एक महत्वपूर्ण विषय के पूरा करबाक लेल भेल अछि (अलग मिथिला राज्य) ई प्रमुख मुद्दा होयबाक चाही जन समर्थन जरूर जरूर भेटत। जमीनी स्तर पर हर मैथिल के अई संग्राम में सहभागिता लेल उत्साहित करबाक जरुरत अछि संगहि मिथिलांचल के हरेक गाव और शहर में सदस्यता अभियान चलेबाक जरुरत अछि.</span><br />
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;"> </span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIgaMn4bJyi55yeXvF292uhXKEj_qnRh-_jWZ21c8XwI1rM7xGNd9gFjpYBTf3etNLhXFCjU2JLLy25glV3T2-IXEkG1m6ico-5bZ04kHobsbckGAc6XGOWMwO3hf71QkvHrYc5yMY7og/s1600/kiriti+jha.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIgaMn4bJyi55yeXvF292uhXKEj_qnRh-_jWZ21c8XwI1rM7xGNd9gFjpYBTf3etNLhXFCjU2JLLy25glV3T2-IXEkG1m6ico-5bZ04kHobsbckGAc6XGOWMwO3hf71QkvHrYc5yMY7og/s1600/kiriti+jha.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;"> ओना बिना राजनीतिक भेने सेहो सफलता भेटइ छै मुदा शनैः शनैः (एक बात और अगर झारखण्ड, विदर्भ, तेलंगाना, पूर्वांचल या और कोनो राज्यक मांग गैर राजनीतिक होईत त शायद अहि पर कार्यवाई सम्भव नहीं छल, झारखण्ड, तेलंगाना बनी गेल शीघ्रहि विदर्भ और उ.प में सेहो छोट - छोट राज्य बनी जायत कियाक ता हर पार्टी अपन नफा नुकसान देखति कार्यवाई करैत अछि से त आहाँ सभ लोकनि ज्यादा समझदार/जानकार छी). </span><br />
<br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;" />
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px;">अंत में - उपरोक्त विचार किछु ग्रामीण जनमानस और हमर अपन अछि हमर विचार स अगर किनको तकलीफ या ठेस पहुँचनि त हैम क्षमाप्रार्थी छी। — </span><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj80RMLTbGQ-cUtD5k95aSsnyLhKmaAmHUsIOh9VSV5CGeKiXjBQ1INV_V-JvTr8uj_BsNRPTzk87t0YfqeVpaX-A5dd5FIpFH2h0bzMLKJGnc5UOIx-aXcPwcu1m6S7AMH3UHDlt0YAEI/s1600/dhrmanad+g.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; display: inline !important; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj80RMLTbGQ-cUtD5k95aSsnyLhKmaAmHUsIOh9VSV5CGeKiXjBQ1INV_V-JvTr8uj_BsNRPTzk87t0YfqeVpaX-A5dd5FIpFH2h0bzMLKJGnc5UOIx-aXcPwcu1m6S7AMH3UHDlt0YAEI/s1600/dhrmanad+g.jpg" /></a></div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-39753860566418611652014-01-15T20:11:00.000+05:302014-01-15T20:21:39.566+05:30गाम बदलि रहल अछि<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>HI</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
mso-bidi-font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]--><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;"></span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">गाम बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">समाँग बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">छ्नीक सुखक खातीर </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">लोक चाम बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">गामक फूसक घर </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">पक्कामे बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">शहरक पक्का मकान </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">टावरमे बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">टीभी रेडिओ </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">मोबाईलमे बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">ब्याहक पबित्र बंधन </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">लिव इन रिलेशनशिपमे बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">अख़बार आबि गेल नेटपर </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">चूल्हा गेएशमे बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">पाइ पाइकेँ फरिछोंतमे </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">भाइ भाइकेँ बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">रुपैया नहि आब चौब्बनी अठ्ठनीमे </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">सिनेह बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">परिभाषा आब सम्बन्धकेँ </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">खर्चामे बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">पिता पुत्रक प्रेम सबहक सोंझा </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">सराधमे बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">मुखिया बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">सरपन्च बदलि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">नहि कोनो गामक </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">समस्या बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">माए कनै छथि एखनो </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">आँचर तर मुँह नुका कए </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">अछैते बेटा पुतहु बिनु </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">नहि हुनक हाथ झरकेनाइ बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">बापक आँखिक नोर </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">एखनो ताकि रहल अछि </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">आबि बनेए कियो लाठी </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi;">नहि हुनक सपना बदलि रहल अछि। </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"></span></div>
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">@जगदानन्द झा ‘मनु’<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/03869395845919156860noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-83058107833004925732013-12-11T21:10:00.001+05:302013-12-11T21:10:52.410+05:30<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h5 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<div class="fwn fcg">
<b style="line-height: 1.38;"><span style="color: red; font-size: large;">Mithila Against BIHAR</span></b></div>
<div class="fwn fcg">
<b style="line-height: 1.38;"><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b></div>
</h5>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrRupngPEZtdjwzL_GbGxjTfqXtYcG6JWcJmMo8hW81kXGjNP59SbpN2Y_7YkAEQNtpawB1PDfDQfi8EvZn3SfnKkANoGOvlNWAE6Qe99c65AfzpkvsKntSK_gB_Y5I6QieTAbMDkuQqo/s1600/Mithila_Map.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="291" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrRupngPEZtdjwzL_GbGxjTfqXtYcG6JWcJmMo8hW81kXGjNP59SbpN2Y_7YkAEQNtpawB1PDfDQfi8EvZn3SfnKkANoGOvlNWAE6Qe99c65AfzpkvsKntSK_gB_Y5I6QieTAbMDkuQqo/s320/Mithila_Map.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<b style="color: red; font-size: small; line-height: 1.38;"> बीते 100 सालोँ मे मिथिला के प्रति बिहार का रवैया :</b></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span style="color: red; font-size: x-small;"><span style="line-height: 17px;"><b><br /></b></span></span><span style="color: #333333; font-size: x-small; line-height: 1.38;">1. बिहार मेँ दो एयरपोर्ट गया और पटना मेँ, पूर्णियामे नाम</span><br />
<span style="color: #333333; font-size: x-small; line-height: 1.38;">मात्र का एयरपोर्ट। जब बिहार मे किसी जगह एयरपोर्ट</span><span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />नहीँ था उस समय दरभंगा मे था पर आज ? पटना एयरपोर्ट<br />पर उतरने वाले अधिकतर यात्री उत्तरी मिथिला केँ होते हैँ पर<br />उत्तरी मिथिला मे एक भी एयरपोर्ट नही जहां से लोग<br />यात्रा कर सकेँ, क्योँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />2. बिहार के राज्य गीत और राज्य प्रार्थना मेँ<br /> मिथिला को कोइ जगह नहीँ क्या मिथिला,बिहार मेँ नहीँ है ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />3. बिहार के गया और मोतिहारी मेँ नये केद्रीय<br />विश्वविद्यालय बनेँगेँ, क्या पूर्णिया/ मुजफ्फरपुर इस लायक<br />नहीँ हैँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />4. बिहार सरकार ने आजतक भारत सरकार से मिथिला मे<br />बाढ़ की समस्या को नेपाल के समक्ष उठाने<br />को नही कहा है, क्योँ ? उत्तरी मिथिला मेँ बाढ़ का निदान<br />नहीँ हो सका है, क्योँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />5. आजतक कोशी पर डैम नहीँ बन सका है अगर ये डैम बन<br />जाता तो मिथिला बिहार को 24 घंटे बिजली उपलब्ध<br />कराता! क्या ये नहीँ बनना चाहिये ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />6. बिहार के पटना, गया और हाजीपुर मेँ लो फ्लोर बसेँ<br />चलेँगी क्या दरभंगा/ भागलपुर/कटिहार इस लायक नहीँ हैँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />7. मैथिली बिहार की प्रमुख भाषा है, मैथिली बिहार<br />की एकमात्र क्षेत्रीय भाषा है जो भारतीय संविधान<br />की अष्टम अनुसूचीमे शामिल है तो फिर आज तक इसे बिहार<br />की दूसरी राजभाषा का दर्जा क्योँ नहीँ ? यहां ये<br />बताना जरुरी है की मैथिली नेपाल की द्वितीय<br />राष्ट्रभाषा है!</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />8. बिहार सरकार भोजपुरी फिल्मोँ को कर मेँ छूट देती हैँ पर<br />मैथिली फिल्मोँ को नहीँ, क्योँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />9. मिथिला मेँ आजतक प्रारंभिक शिक्षा मैथिली मेँ<br />देनी नहीँ शुरु की गयी,क्योँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />10. बिहार सरकार उर्दू, बांग्ला के<br />शिक्षकोँ की नियुक्ति कर रहीँ पर मैथिली के<br />शिक्षकोँ की नहीँ, क्योँ ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />11. जो IIIT दरभंगा के लिए था उसे नीतीश कुमार छीन कर<br />बिहटा स्थानांतरित कराये, क्योँ ? </span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />12. 2008 के कोसी पीड़ितोँ को आजतक न्याय नहीँ मिल<br />सका है, क्योँ ? </span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />13. मिथिला क्षेत्र मे नये उद्योग धंधे लगाने की बात<br />तो छोड़िये जितने भी पुराने जूट मिल, पेपर मिल, चीनी मिल<br />आदि थे वे सारे क्योँ बंद हो गये ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br />14. नीतीश कुमार मिथिला क्षेत्र मेँ होने वाले हर इक<br />सभा मेँ ये कहते हैँ की मिथिला के विकास के बिना बिहार<br />का विकास नहीँ हो सकता तो फिर उन्होँने मिथिला के<br />विकास के लिए अब तक क्या किया ?</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br /> कितने कारण गिनाऊ, बिहार के मिथिला के प्रति उदासीन<br />के ? अब तो बिहार पर विश्वास ही नहीँ है, बीते 100<br />सालोँ मे धोखा, धोखा और सिर्फ धोखा!</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span class="text_exposed_show" style="color: #333333; display: inline; font-size: 13px; line-height: 1.38;"><br /> अब आप बताइये बिहारी मित्रोँ क्योँ न करु पृथक<br />मिथिला राज्य की मांग ?"</span></div>
</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFnNgMA_FG_UFCyTQxgddqLVU34BD-xBaBu60kUGLzfW5AffgLKRE5K0xqDWxSX9FCsrvSSrXOqZKlOfo-iT8k5aMUguyw-UST5T5wGiVUY9c1mEQUh4aTGGMtvfr7Fpzj4Q27FryhTZ0/s1600/prav.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFnNgMA_FG_UFCyTQxgddqLVU34BD-xBaBu60kUGLzfW5AffgLKRE5K0xqDWxSX9FCsrvSSrXOqZKlOfo-iT8k5aMUguyw-UST5T5wGiVUY9c1mEQUh4aTGGMtvfr7Fpzj4Q27FryhTZ0/s200/prav.jpg" width="164" /></a></span></div>
<span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100000424812359" href="https://www.facebook.com/shail888" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Praveen Mishra</a></span></div>
</div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-6191523834241724942013-12-04T20:33:00.002+05:302013-12-04T20:33:59.505+05:30कथा....भैरवी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b>कथा....भैरवी</b><br />
<b><br /></b>
<b>विवाहक पाँचम बरखक बाद अनायास भैरवीसँ चन्द्रेश्वर बाबाक मन्दिरमे भेट भेल छल। नरक निवारण चर्तुदशीक व्रत केने रही। मायक जिदपर आयल रही पूजा करऽ। मन्दिरमे प्रवेश करिते रही कि हमर ध्यान भैरवीपर गेल। लाल रंगक नूआमे ओ बड़ सुन्नरि लागि रहल छली। मन्दिरसँ बाहर एबाक बाद दुनू गोटे एक दोसरसँ कु शल क्षेम पुछलहुँ। किछु काल धरि एमहर-ओमहरक बात करबाक बाद हम भैरवीसँ ओकर पतिक सन्दर्भमे पुछलहुँ। लज्जा वश ओ बेचारी किछु नञि बजली। किछु क्षण चुप रहबाक बाद ओ हमरासँ प्रश्न केने छली- हमर तँ सभ किछु ओहने अछि जेहन पहिने छल, अपन कहू की सभ भऽ रहल अछि आइ-काल्हि?</b><br />
<b>हमरा लोकनि गप करिते रही कि गाम वाली भौजी हमरा दुनूकेँ एकान्तमे ठाढ़ भऽ बात करैत देखि लग आबि गेली आ चुटकी लैत कहलनि- की यौ, अहाँ दुनू गोटेकेँ लाजो धाख नञि होइत अछि जे एना रास रचा रहल छी?</b><br />
<b>हुनकर रास रचेबाक बात छूलक, मुदा ओकरा टारैत कहने रहियनि- लाज कथीक होयत भौजी? जँ हमरा लोकनि किछु अनर्गल करब तखन ने, बात करबापर सेहो रोक छै की?</b><br />
<b>- नञि-नञि एहन कोनो बात नञि, हम तँ बस एहिना किछु कहि दैलहुँ। कतेक नीक रहैत जँ अहाँ दुनूक विवाह.....।</b><br />
<b>भौजी ई कहि चुप भऽ गेली। हम देखलहुँ जे भैरवी असहज अनुभव कऽ रहल अछि। ते ँ बात बदलबा लेल हम आन गप आरम्भ कऽ देलहुँ। </b><br />
<b>- भौजी आब एहि ठामक मेलामे पहिने वला बात नञि रहलै, नञि?</b><br />
<b>‘से तँ ठीके कहि रहल छी अहाँ’- हमरा बातपर ओ दुनू गोटे सहमति व्यक्त केलनि। </b><br />
<b>गाम एबाक बाद हम अपना मायसँ भैरवीक सन्दर्भमे बात के लहुँ। हुनकर जवाब सुनि हमरा बड़ बेसी आश्चर्य भेल जे एकैसम शताब्दीक कोनो युवक अपन पत्नीक संग एना कोना कऽ सकैत अछि। </b><br />
<b>भौरवी सन सुन्नरि गाम भरिमे क्यौ नञि छल। गामक सभ युवक ओकरा आँगा-पाछाँ मड़राइत रहै छल, मुदा ओ ककरो भाव नञि दै छली। एक टोल हेबाक कारणे ँ कखनो काल ओकरासँ भेट भऽ जाइ छल। एहि क्रममे कहियो काल गप-शप सेहो भऽ जाइ छल। तरे तर हम ओकरासँ प्रेम करऽ लागल रही, मुदा समाजक डर, घरक लोक-वेदक प्रतिष्ठाक कारणे ँ कहियो ई बात अपन परिवार आ भैरवीसँ नञि कहि सकलहुँ। नञि जानि भैरवी हमरासँ प्रेम करै छली वा नञि। ओना एक गोट बात तँ सोलह आना सत्त छल। आन युवक केर तुलनामे ओ हमरासँ बेसी गप करै छली। एहि कारणे ँ गाम वाली भौजी हमरा भैरवीक नाम लऽ कहियो काल किचकिचा दैत छली। एक दिन नञि जानि गाम वाली भौजीकेँ की फुरेलनि, ओ अपना आङन बजा हमरासँ कहलनि- ‘बौआ एगो बात पूछू? सत्त सत्त कहब ने?’ </b><br />
<b>- की भेल भौजी? पहिने ई तँ कहू जे बात की अछि?</b><br />
<b>- नञि पहिने अहाँ हमर सप्पत खाउ, जे अहाँ हमरासँ लाथ नञि करब।</b><br />
<b>कनी काल सोचबाक बाद हम भौजीक माथपर हाथ दऽ सपत्त लेलहुँ जे हम हुनकासँ किछु नञि नुकायब। आ पुछलिनि- ‘आब तँ कहू, हम सपत्त सेहो खा लेलहुँ अछि।’</b><br />
<b>-की अहाँ भैरवीसँ मने मन प्रेम करै छी?</b><br />
<b>भौजीसँ एहि तरहक प्रश्न पूछल जेबाक हमरा कनिको आभास नञि छल। हम किछु जवाब नञि दऽ सकलहुँ आ चुपचाप ओहि ठाम बैसल रहलहुँ। हमरा चुप देखि गाम वाली भौजी बजली- ‘देखू अहाँ हमरा माथपर हाथ दऽ सपत्त खेलहँु अछि। जँ आब अहाँ फूसि गप बजलहुँ तँ हमर मरल मुँह देखब। </b><br />
<b>- नञि भौजी एहन बात जुनि बाजू।</b><br />
<b>- तखन सत्त सत्त कहू। अहाँ भैरवीसँ प्रेम करै छी वा नञि?</b><br />
<b>- भौजी भैरवीसँ हम एतेक प्रेम करै छी जे ओकरा बिनु रहब हमरा लेल सम्भव नञि अछि। जाहि दिन ओकरासँ गप नञि होइछ तहिया भोजन करब धरि नञि सोहाइत अछि। </b><br />
<b>- तखन ई बात अहाँ भैरवीसँकिए नञि कहै छी?</b><br />
<b>- डेराइ छी भौजी, जँ ओ हमरा प्रेमकेँ स्वीकार नञि केलक तखन हम कोना जीयब? एखन कमसँ कम एहि विश्वासक संग जीबि तँ रहल छी जे की पता ओहो हमरासँ प्रेम करैत होय। </b><br />
<b>गाम वाली भौजी आ हम एहि सन्दर्भमे गप करिते रही आ कि भौजीक घरसँ भैरवी बाहर एली। हम हड़बड़ा गेलहुँ। अकबका कऽ भौजी दिस तकलहुँ। ओ मन्द-मन्द मुस्किया रहल छली। बुझबामे बेसी भाङठ नञि भेल जे गाम वाली भौजी आइ हमरासँ भैरवीक सन्दर्भमे एना खोधि-खोधि कऽ किए पूछि रहल छली। </b><br />
<b>हम चट ओहि ठामसँ उठि आङनसँ बहराय लगलहुँ। भैरवी पाछाँसँ हमर हाथ पकड़ि लेलनि। हम थकमका गेलहुँ। ओ कहलनि- ‘अहाँ हमरासँ एतेक प्रेम करै छी जे हमरा बिनु अहाँ जी नञि सकै छी। तखन आइ धरि ई बात हमरासँ किए नञि कहलहुँ?’</b><br />
<b>- डर होइ छल।</b><br />
<b>- ककरासँ, की एहि समाजसँ?</b><br />
<b>- नञि अहाँसँ।</b><br />
<b>- कथीक डर?</b><br />
<b>- अहाँ हमर प्रस्ताव स्वीकार करब वा नञि एहि बातसँ डेरायल छलहुँ। </b><br />
<b>- जँ यैह प्रस्ताव हम अहाँक सोझाँमे राखी तँ अहाँ की करब?</b><br />
<b>- हम सहर्ष स्वीकार कऽ लेब। </b><br />
<b>ई कहि हम भैरवीकेँ अपना हृदयमे साटि लेलहुँ। भैरवीक आँखिसँ दहो-बहो नोरक धार बहराय लागल। नोर पोछि हम हुनका कनबासँ चुप करेलहुँ। गाम वाली भौजी सेहो भैरवीके ँ चुप करेने छली।</b><br />
<b>ओहि दिनक बादसँ हम आ भैरवी कॉलेज जेबाक क्रममे वा कलम गाछीमे नुका कऽ एक दोसरसँ गप शप करऽ लगलहुँ। कहियो काल गाम वाली भौजीक आङन सेहो हमरा लोकनिक मिलन स्थल बनऽ लागल। ओना एहि प्रेम मिलनक क्रममे हमरा लोकनि मर्यादाक उल्लंघनक कोनो प्रयास नञि केलहुँ। सम्भवत: ईहो एक गोट कारण छल जे गाम वाली भौजी हमरा लोकनिक मदति कऽ रहल छली। </b><br />
<b>इण्टरक परीक्षा पास करबाक बाद हम आइआइटी करबा लेल कोलकाता आबि गेलहुँ। भैरवी जेके कॉलेज बिरौलमे कला विषय लऽ आगाँ पढ़ऽ लगली। मोबाइल-फोनक युग नञि हेबाक कारणे ँ कोलकाता एबाक बाद हमरा आ भैरवीक बीच सम्पर्क केर कोनो माध्यम नञि रहल। ओना कहियो काल गामवाली भौजीक नाम चिट्ठी लिखि भैरवीक कुशल क्षेम जानि लै छलहुँ। भौजीक माध्यमे भैरवी सेहो मास दू मासक बाद चिट्ठी पठबै छली।</b><br />
<b>दोसर सेमिस्टरक परीक्षासँ किछु दिन पहिने गामवाली भौजीक चिट्ठी आयल छल। एहिमे ओ हमरा चेतौनी दैत कहने छली जे भैरवीक सन्दर्भमे अपना मायसँ हम शीघ्र गप करी। कारण भैरवी लेल ओकर माता-पिता वर ताकि रहल छथि। सम्भव अछि जे अन्तिम लगन धरि विवाहो भऽ जाय। चिट्ठी पढ़बाक बाद हम नेयारि नेने छलहँु जे एहि बेर छुट्टीमे गाम जा माय-बाबूजीसँ भैरवीक सन्दर्भमे अवश्य बात करब। हमरा पूर्ण विश्वास छल जे हमर बात माय अवश्य मानती। </b><br />
<b>गाम एबाक बाद सभसँ पहिने हम मायसँ एहि सन्दर्भमे बात के लहँु। हुनका ई जानि बड़ आश्चर्य भेलनि जे हम भैरवीसँ प्रेम करै छी आ विवाह सेहो करऽ चाहै छी। पहिने तँ माय हमर बात मानबा लेल तैयारे नञि भेली, मुदा अन्तमे हमर ई धमकी काज कऽ गेल जे भैरवीसँ विवाह नञि भेल तँ हम आजीवन कुमारे रहब। ओ बाबूसँ बात करबा लेल मानि गेली। कने नाकर नुकुरक बाद बाबू सेहो एहि प्रस्तावपर अपन स्वीकृतिक मोहर लगा देलनि।</b><br />
<b>ई खुशखबरी सुनेबा लेल जखन हम गामवाली भौजीक आङन जा हुनकासँ कहलहुँ तँ हुनका कोनो तरहक प्रसन्नता नञि भेलनि। हुनक ई व्यव्यवाहर देखि हमरा बड़ आश्चर्य भेल। जखन हमरासँ नञि रहल गेल तँ हम भौजीसँ पूछलहुँ-</b><br />
<b>भौजी की बात अछि? की अहाँ केँ ई बात सुनि नीक नञि लागल?</b><br />
<b>- नञि से बात नञि अछि, मुदा .......।</b><br />
<b>- मुदा की भौजी, किछु भेल अछि की, कहू ने।</b><br />
<b>- आब की कही, किछु कहबा लेल आ सुनबा लेल नञि बचल अछि। </b><br />
<b>- सोझ-सोझ कहू भौजी की बात अछि? बातकेँ एते जिलेबी जकाँ किए घुमा रहल छी?</b><br />
<b>- आब भैरवी अहाँक नञि रहली। </b><br />
<b>- हमर नञि रहली, माने।</b><br />
<b>- माने ई जे ओकर मामा आ नाना दू दिन पहिने ओकर विवाह चोरा कऽ करा देलथिन। बेचारी अहाँक बाट तकैत-तकैत अन्तमे हारि मानि गेली। </b><br />
<b>भौजी ओहि ठामसँ एबाक बाद हम बिना किनको किछु कहने कोलकाता घुरि गेलहुँ। एकरा बाद जेना गामसँ हमर मन उचटि गेल। गाम आयब-जायब बन्ने जकाँ भऽ गेल। एक-दू बेर एबो केलहुँ तँ टिकलहुँ नञि। केम्हारो जाइ नञि। जेम्हरे जाइ ओमहर भैरवीक छवि नजरि आबय। एहि बेर एलहुँ तँ घरसँ बहरा सोझे मन्दिर गेल रही। गेल तँ रही मन मारि कऽ मुदा घूमल रही प्रसन्नता आ उदासी नेने। प्रसन्नता छल भैरवीसँ भेट हेबाक। मने मन हुनक उज्ज्वल आ सुखद भविष्यक कामना बाबासँ केने रही। संगहिँ उदासी छल एहि बातक जे परिस्थिति अनुकूल होइतो भैरवी हमरासँ बहुत दूर भऽ गेल छली। </b><br />
<b>आ जखन मायसँ ई जानकारी भेल जे भैरवी गाममे रहैत अछि, सासुर नञि जाइत अछि तँ अकचका उठल रही। मायसँ बेसी पूछब उचित नञि लागल आ हम पूरे पाँच बरखक बाद गामवाली भौजीक आङन पहुँचि गेल रही। आङनमे सभ किछु ओहिना छल, मुदा आब ओ भैरवीक संग भेट केर स्थल नञि रहल से उदास लागल। भौजीक कुशल-क्षेम पुछलियनि। भैरवीक बात चलिते ओ भौजी उदास भऽ गेली। ओ जे किछु कहलनि से सुनि हमरा अपनापर बड़ तामस चढ़ल। संगे पछताओ रहल छलहुँ जे विवाहक बाद भैरवीसँ बिनु भेट केने हम कोलकाता किए चलि गेल रही। </b><br />
<b>भौजी कहलनि जे विवाहक पन्द्रहमे दिन भैरवी गाम आयल छल। ओकरा संग पति गाम नञि आयल छलै। पहिल बेर जे ओकर पति गाम गेलै से आइ धरि घूरि कऽ नञि एलै। भैरवी गाम एबाक बाद हुनकासँ कहने छल जे ओकरा पतिक संग बियाहे टा भेलै। ओकर पति तँ विवाहक रातियेमे कहि देने छलै भैरवीक मामा आ नानासँ जे जहिना अहाँ लोकनि हमर जीवन बर्बाद कऽ रहल छी, तहिना हम अहाँक नतनीक जीवन नारकीय कऽ देब। ओना ताहि समय भैरवीक नाना आ मामा एहि बातपर कोनो ध्यान नञि देलनि। एकर परिणाम ई भेल जे भैरवीक पति ओकरा कहियो नञि टोकलक। टोकत की, घुरि कऽ एबो ने कयल। </b><br />
<b>विवाहक जखन तीन बरख बीति गेल आ भैरवीक पति घूरि कऽ नञि एलै तखन गामक लोक भैरवीक सासुर जा ओकर पति, सासु आ सुसरपर पञ्चैती बैसेलनि। पञ्चैतीमे भरैवीक पति साफ कहलक जे ओकर विवाह जबरदस्ती कराओल गेल ते ँ ओ एहि विवाहकेँ नञि मानैत अछि। भैरवी लेल ओकरा हृदयमे कोनो स्थान नञि अछि। </b><br />
<b>गामक लोकवेद द्वारा बेसी दबाव देल जेबाक बाद भैरवीक पति ओकर द्विरागमन करेबा लेल तैयारत भेल, मुदा एक गोट शर्तपर। ओकर कहब छल जे ओ भैरवीकेँ अपना घरमे राखत, मुदा खर्चा देबाक अतिरिक्त ओ कोनो तरहक सम्बन्ध नञि राखत। </b><br />
<b>भैरवीकेँ जखन एहि शर्तक सम्बन्धमे ज्ञात भेल तँ ओ सासुर जेबासँ साफ नठि गेल। माता-पिताकेँ कल जोड़ि ओ दू टूक कहलक जे एक बेर तँ अहाँ लोकनि हमर जीवन नष्ट कऽ चुकल छी। दोसर बेसी कमसँ कम एहन नञि हेबाक चाही। एहन पतिक संग रहि कोन लाभ जे अपना घरमे स्थान तँ देत, मुदा हृदयक केबाड़ बन्न राखत। ओहि दिनक बादसँ भैरवी गाममे रहि गेली। नीक शिक्षा प्राप्त हेबाक कारणे ँ ओ गामक धिया पुताकेँ ट्यूशन पढ़ाबऽ लगली आ एहि माध्यमे अपन जीवन बितबऽ लगली। </b><br />
<b>गामवाली भौजीक मुँहे भैरवीक सभ स्थिति जानि हमरा मनमे आशाक किरण जागि गेल। भौजीक माध्यमे हम भैरवी लग समाद पठेलहुँ जे हम हुनकासँ एसगरमे भेट करऽ चाहै छी। </b><br />
<b>तय भेल जे हमरा लोकनि चन्दे्रश्वर बाबक मन्दिरपर भेट होयब। ककरो कोनो तरहक सन्दहे नञि हो एहि लेल गामवाली भौजी सेहो भैरवीक संग आयल छली। बाबाकेँ साक्षी मानि हम भैरवीकेँ अपनासँ विवाह करबाक प्रस्ताव देलहुँ। हमर प्रस्ताव सुनि आवेशमे आबि ओ तमसाइत बजली- अहाँकेँ बूझल अछि ने जे हम विवाहिता छी, तखन एहि तरहक प्रस्तावक कोन प्रयोजन?</b><br />
<b>-भैरवी अहाँकेँ चन्द्रेश्वर बाबाक सपत्त अछि सत्त-सत्त बाजू..... सीथमे सिनुर लगेबाक अतिरिक्त अहाँक पति अहाँसँ कोन सम्बन्ध रखलक अछि? हमरा लेल एखनो अहाँ वैह भैरवी छी जे पहिने छलहुँ। जँ अहाँ अपन ओहि पतिक प्रतीक्षा कऽ सकै छी जे आइ धरि अहाँकेँ अपन नञि मानलनि, तखन हम अहाँ लेल अवश्य प्रतीक्षा करब किए तँ अहाँ सामाजिक संस्कारक हिसाबे भने हमर नञि छी, मुदा हम तँ अपन मानिते छी, भैरवी! हम जीवनक अन्तिम क्षण धरि अहाँक प्रतीक्षा करब......।</b><br />
<b>ई कहि हम चट ओहि ठामसँ विदा भऽ गेलहुँ। </b><br />
<b>घर आबि एहि सन्दर्भमे हम ककरोसँ किछु नञि क हलहुँ। छुट्टी समाप्त हेबामे एखन दू दिन बाँचल छल। माय हमरा सोझाँ विवाह करबाक प्रस्ताव रखलनि। हम हुनका दू टूक कहि देलहुँ जे हम विवाह नञि करब। माय केर कहब छलनि जे हम कमसँ कम कन्याक फोटो तँ देख ली। एकरा बाद जे हम निर्णय करब, माय तकरा स्वीकार करती। हुनकर अवज्ञा नञि हो एहि लेल हम कुमोनसँ फोटो देखबा लेल मानि गेलहुँ। हुनका हाथसँ फोटो लऽ अनमानायल मनसँ हम फोट देखबाक प्रयास केलहुँ, मुदा ई की.....फोटो देखि हमर मन सातम आसामानपर उड़ऽ लागल। फोटो वाली युवतीतँ सत्ते बड़ बेसी सुन्नर छली। हम मायसँ पुछलहुँ- की ई हमरासँ विवाह करबा लेल तैयारी हेती? </b><br />
<b>हुनका किछु बजबासँ पहिने परदाक अढ़मे नुकायल भैरवी बाहरि आबि बजली- जखन अहाँ हमरा लेल जीवनक अन्तिम क्षण धरि प्रतीक्षा कऽ सकै छी, तखन की हम अहाँ लेल सीथमे नव सिनुर नञि सजा सकै छी?</b><br />
<b>ताबत बाबूक संग टोलक कतेको गणमान्य आङन आबि ठाढ़ भऽ गेल छला। हम भैरवी आ माय-बाबूक संग समाजक उपस्थित गणमान्यक मुँह ताकि रहल छलहुँ आ मने मन सोचि रहल छलहुँ जे समाज एक डेग आगाँ बढ़ेलक आ एकैसम शताब्दीमे आबि ठाढ़ भऽ गेल अछि। </b><br />
<b>गामवाली भौजी कखन एली से नञि बुझलियै। बुझलियै तखन जखन ओ चौल केलनि- ए भैरवी दाइ, अहूँ सभ किछु घोरि कऽ पीबि गेलहुँ। सिनूर नञि देलनि तेँ की आब तँ घरेवला ने छथि। लोक सभ ठाढ़ छथि आ ई वरकेँ देखि तिरिपति भऽ रहल छथि। </b><br />
<b>गामक सम्माननीय वयोवृद्ध भोलन बाबा कहलनि- एहन डेग अनर्गल नञि...नीक निर्णय छऽ सभक। ओ लाठी खुटखुटबैत बिदा भऽ गेला। लाठी केर ठक-ठक स्वरसँ लागि रहल छल जेना पुरना शताब्दी नवका शताब्दीक सकारात्मक निर्णयपर मोहर मारि रहल हो। </b><br />
<b><br /></b>
<b>नोट- 81म कथा गोष्ठी सगर राति दीप जरयमे हमरा द्वारा पढ़ल गेल कथा</b><br />
<b><br /></b>
<b>-रोशन कुमार मैथिल</b><br />
<b>मिथिला आवाज </b><br />
<b>दरभंगा (मिथिला)</b><br />
<b>08292560971</b><br />
<div>
<b><br /></b></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-79340641718480856172013-12-02T19:31:00.001+05:302013-12-02T19:31:17.961+05:30<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIsyC7tPXl4CTkR0UBbeRBJG4If6RBZ1Usu1v6TeJt9lGDsBUSEMII63XO6ONtOzXWPfRwKwhJ63DJX3d5Vg2M-ENfVTpCqYKVQb4IEIWOFsPMZ5ME89k8Sb7MIgzXsfDyd6IzeUeqAdE/s1600/jantar+mantar.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><b style="color: lime; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px;"><span style="font-size: large;">जन्तर-मन्तरपर ५ दिसम्बर अयबाक अपील सन्दर्भमे:</span></b> </a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIsyC7tPXl4CTkR0UBbeRBJG4If6RBZ1Usu1v6TeJt9lGDsBUSEMII63XO6ONtOzXWPfRwKwhJ63DJX3d5Vg2M-ENfVTpCqYKVQb4IEIWOFsPMZ5ME89k8Sb7MIgzXsfDyd6IzeUeqAdE/s1600/jantar+mantar.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIsyC7tPXl4CTkR0UBbeRBJG4If6RBZ1Usu1v6TeJt9lGDsBUSEMII63XO6ONtOzXWPfRwKwhJ63DJX3d5Vg2M-ENfVTpCqYKVQb4IEIWOFsPMZ5ME89k8Sb7MIgzXsfDyd6IzeUeqAdE/s400/jantar+mantar.jpg" width="400" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIsyC7tPXl4CTkR0UBbeRBJG4If6RBZ1Usu1v6TeJt9lGDsBUSEMII63XO6ONtOzXWPfRwKwhJ63DJX3d5Vg2M-ENfVTpCqYKVQb4IEIWOFsPMZ5ME89k8Sb7MIgzXsfDyd6IzeUeqAdE/s1600/jantar+mantar.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a><br />
<span style="color: lime;"><br /></span>
<span style="color: lime;"><br style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /></span><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /><span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><b><span style="color: red;">मिथिला लेल प्राइवेट मेम्बरकेर बिल - संसदमे!</span></b></span><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /><span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><span style="color: red;">जाहि लेल ५ दिसम्बर बेसी संख्यामे जुटबाक अनुरोध कैल जा रहल अछि तेकर भूमिका स्पष्ट करब जरुरी बुझाइछ। </span></span><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;" /><span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">सरकार द्वारा कानून बनेबाक लेल जे विधेयक बहस करबा लेल संसदमे राखल जाइछ तेकरा गवर्नमेन्ट बिल कहल जाइछ (वेस्टमिन्स्टर सिस्टम - जेकरा भारतीय संविधानसेहो अनुसरण करैछ) आ जे कैबिनेटसँ इतर सरकारक सहयोगी वा विरोधी पक</span><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #37404e; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">्षक सदस्य द्वारा राखल जाइछ तेकरा प्राइवेट मेम्बर बिल मानल जाइछ। १९४७ केर तुरन्त बाद जखन मिथिला राज्यक माँग भारतीय संसदमे पास नहि भेल आ फेर राज्य गठन आयोग द्वारा सेहो १९५६ मे आरो-आरो नव राज्य गठन होयबा समय सेहो एकरा नकारल गेल तेकर बादसँ आधिकारिक बहस भारतीय संसदमे एहिपर नहि भेल अछि। ताहि लेल दरभंगासँ भाजपा संसद कीर्ति झा आजाद एहि विषयपर गंभीरतापूर्ण संज्ञान लैत बौद्धिकतासँ भरल ऐतिहासिकता आ उपलब्ध दस्तावेज सबकेँ समेटने अपना दिशिसँ मिथिलाक अस्मिताक रक्षा लेल डेग उठौलनि आ एहि क्रममे हुनका द्वारा प्रस्तुत बिल "बिहार झारखंड पुनर्संयोजन विधेयक २०१३" (The Bihar Jharkhand Reorganization Bill, 2013) संसदमे बहस लेल प्रस्तावित कैल गेल अछि। विधान अनुरूप कोनो बिलपर बहस लेल राष्ट्रपतिक मंजूरी आवश्यक रहनाय आ फेर समुचित तारीख दैत एहिपर बहस केनाय आ यदि सदन एकरा मंजूर करैत अछि तँ संविधानमे प्रविष्टि केनाय - यैह होइछ प्राइवेट मेम्बर बिल।<br /><br />जेना ई बुझल अछि जे मिथिला राज्यक माँग भारतक स्वतंत्रता व ताहू सँ पूर्वहिसँ कैल जा रहल अछि - कारण बस एकटा जे "मिथिला अपना-आपमे परिपूर्ण इतिहास, भूगोल, संस्कृति, भाषा, साहित्य, संसाधन, समाजिकता आ सब आधारपर राज्य बनबाक लेल औचित्यपूर्ण अछि" आ भारतीय गणतंत्रमे राज्य बनबाक जे आधार छैक तेकरा पूरा करैत अछि.... दुर्भाग्यवश अंग्रेजक समयमे प्रान्त गठन करबा समय मिथिला लेल पूरा अध्ययनक बावजूद बस किछेक खयाली कल्पनासँ एकरा मिश्रितरूपमे 'बिहार' राज्य संग राखि देल गेल छल, मुदा बिहारसँ पहिले उडीसाक मुक्ति (१९३६) आ फेर झारखंडक मुक्ति (२०००) मे कैल गेल यद्यपि मिथिलाक माँग ताहू सबसँ पुरान रहितो एहिठामक लोकसंस्कृतिक संपन्नता आ लोकमानसक सहिष्णुताकेँ कमजोरी मानि बस सब दिन संग रहबाक लेल अनुशंसा कैल गेल... परञ्च जे विकास करबाक चाही से नहि कैल गेल, जे पोषण करबाक चाही सेहो नहि कैल गेल... उल्टा जेहो पूर्वाधार एहिठाम विकसित छल तेकरो धीरे-धीरे मटियामेट कय देल गेल। बिहारक शासनमे सब दिन मिथिला क्षेत्र उपेक्षित रहि गेल। एक तऽ प्रकृतिक प्रकोप जे बाढिक संग-संग सूखाक दंश, ऊपरसँ कोनो वैज्ञानिक वा विकसित प्रबंधन नहि कय बस दमन आ उपेक्षाक चाप थोपि मिथिलाक लोकमानसकेँ आन-आन राज्य जाय सस्ता मजदूरी आ चाकरीसँ जीवन-यापन करबाक लेल बाध्य कैल गेल। परिणामस्वरूप एहि ठामक विकसित आ सुसभ्य परंपरा सब सेहो ध्वस्त भेल, लोकसंस्कृतिक मृत्यु होमय लागल आ आब मिथिला मात्र रामायणक पन्नामे नहि रहि जाय से डर बौद्धिक स्तरपर स्पष्ट होमय लागल। तखन तऽ जे विधायक (जनप्रतिनिधि) एहिठामसँ चुनाइत छथि आ केन्द्र व राज्यमे जाइत छथि हुनकहि पर भार रहल जे मिथिलाकेँ कोना संरक्षित राखि सकता - लेकिन जाहि तरहक नीतिसँ मिथिलाकेँ विकास लेल सोचल गेल ताहिसँ उपेक्षा आ पिछडापण नित्यदिन बढिते गेल। हालत बेकाबू अछि, लोकपलायन चरमपर अछि, शिक्षा, उद्योग, कृषि, प्रशासन सब किछु चौपट देखाइत अछि। बिना राज्य बनने कोनो तरहक सुधारक गुंजाइश न्यून बुझाइछ।<br /><br />हलाँकि भारतमे लगभग ३०० सँ ऊपर प्राइवेट मेम्बर बिल आइ धरि आयल, ताहिमे सँ बिना बहस केने कतेक रास गट्टरमे फेका गेल तऽ लगभग १४ टा विधानक रूपमे सेहो स्वीकृति पौलक। एहि बिलक भविष्य जे किछु होउ से फलदाता बुझैथ, लेकिन एक सशक्त-जागरुक चेतनशील मैथिलक ई कर्तब्य बुझापछ जे अपन राजनैतिक अधिकार लेल एना हाथ-पर-हाथ धेने नहि बैसैथ आ अपन अधिकार लेल आवाज धरि जरुर उठबैथ। यदि भारतीय गणतंत्रमे मिथिलाक मृत्यु तय छैक तऽ भारतक भविष्यनिर्माता सब जानैथ, लेकिन एक "मैथिल" लेल अपन भागक कर्तब्य निर्वाह करबाक जरुरत देखैत अपील कैल जा रहल अछि जे जरुर बेसी सऽ बेसी संख्यामे जन्तर-मन्तरपर ओहि बिलकेर समर्थन लेल राजनैतिक समर्थन जुटेबाक उद्देश्यसँ आ मिथिला राज्य संयुक्त संघर्ष समिति द्वारा राखल गेल धरनामे सद्भाव-सौहार्द्रसंग सहभागिता लेल सेहो हम सब पहुँची। अपन अधिकार लेल संघर्ष करहे टा पडैत छैक, बैसल कतहु सँ कोनो सम्मान वा स्वाभिमान प्राप्त नहि भऽ सकैत छैक, ई आत्मसात करैत हम सब एकजुटता प्रदर्शन करी।<br /><br />याद रहय - ५ दिसम्बर, २०१३, स्थान जन्तर-मन्तर, समय दिनक १० बजेसँ।</span></div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-17401134348487089182013-11-30T16:53:00.001+05:302013-11-30T16:53:43.612+05:30चलो जन्तर-मन्तर पर! ५ दिसम्बर, २०१३ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdZhxND3GcrTBKa3B5hD-dDgob0vMP-joNY-yoSw4PoI2OLjOpDOdtMFTDFlrUm-u_65JP_2lG_7BrADjQrpe-Q5LerNA1UFplB0iOU6Q1WGbB5fcyuc5WNBtKbNwp7nANbcXBXMy0JxY/s1600/chalu+jantar+-+mantar+delhi.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="278" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdZhxND3GcrTBKa3B5hD-dDgob0vMP-joNY-yoSw4PoI2OLjOpDOdtMFTDFlrUm-u_65JP_2lG_7BrADjQrpe-Q5LerNA1UFplB0iOU6Q1WGbB5fcyuc5WNBtKbNwp7nANbcXBXMy0JxY/s400/chalu+jantar+-+mantar+delhi.jpg" width="400" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdZhxND3GcrTBKa3B5hD-dDgob0vMP-joNY-yoSw4PoI2OLjOpDOdtMFTDFlrUm-u_65JP_2lG_7BrADjQrpe-Q5LerNA1UFplB0iOU6Q1WGbB5fcyuc5WNBtKbNwp7nANbcXBXMy0JxY/s1600/chalu+jantar+-+mantar+delhi.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<span style="font-family: lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 18px;"><b><span style="color: red; font-size: large;">चलो जन्तर-मन्तर पर! </span></b></span></span><br />
<span style="font-family: lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 18px;"><b><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b></span></span>
<span style="font-family: lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 18px;"><b><span style="color: red; font-size: large;">५ दिसम्बर, २०१३ </span></b></span></span><br />
<span style="font-family: lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 18px;"><span style="color: #333333; font-size: x-small;"><br /></span></span></span>
<span style="font-family: lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 18px;"><b><span style="color: red; font-size: large;"></span></b><span style="color: #333333; font-size: x-small;"> </span></span></span><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">(जन्तर-मन्तरपर विशाल धरना प्रदर्शन - मिथिला राज्यके समर्थनमें - संसदमें रखे गये बिलपर सकारात्मक बहसके लिये राजनीतिक शक्तियोंसे सामूहिक अनुरोध के लिये।)</span><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #333333; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><br /><br />वैसे तो मिथिला राज्यका माँग स्वतंत्रता पूर्वसे ही किया जा रहा है, स्वतंत्रता उपरान्त भी यह माँग देशकी प्रथम संविधान सभाके सत्रोंसे लेकर राज्य पुनर्गठन आयोग तक मंथनका विषय बननेके बावजूद राजनीतिपूर्वक किसी न किसी बहानेमे नकारा गया और मैथिली सहित मिथिलाके भविष्यको पहचानविहीनताकी रोगसे आक्रान्त किया गया जो निसंदेह किसी गणतंत्रात्मक प्रजातांत्रीक मुल्कके सर्वथा-हितमे नहीं हो सकता है। फलस्वरूप अब मिथिलाका वो स्वर्णिम समय दुबारा भारतको शास्त्र-महाशास्त्रके साथ आध्यात्मिक दर्शनकी पराकाष्ठापर पहुँचा सके, हाँ आज इतना तो जरुर है कि मिथिलाके मिट्टी और पानीसे सींचित व्यक्तित्व न केवल राष्ट्रमे बल्कि समूचे ग्लोबपर अपनी उपस्थिति ऊपरसे नीचेतक हर पद व स्थानपर महिमामंडित करते हैं, लेकिन मूलसे बिपरीत आज सामुदायिक कल्याण निमित्त नहीं होता - बस व्यक्तिगत विकास केवल लक्ष्य बनकर पहचानविहीनताके रोगसे मिथिला-संस्कृति विलोपान्मुख बनते जा रहा है। ऐसेमें यदि अब स्वतंत्रताका लगभग ७ दशक बीतने लगनेपर भी मिथिलाको स्वराज्यसे संवैधानिक सम्मान नहीं दिया गया तो मिथिलाका मरणके साथ भारतकी एक विलक्षण संस्कृतिका खात्मा तय है।<br /><br /> भारतमे विभिन्न नये राज्य बनानेकी परिकल्पना आज भी निरंतर चर्चामें रहता ही है। संसदसे सडकतक इस विषयपर नित्य विरोधसभा और संघर्ष कर रही है यहाँकी जनता, खास करके जिनका पहचान समाप्तिकी दिशामे बढ रहा है और उपनिवेशी पहचानकी बोझसे अधिकारसंपन्नताकी जगह विपन्नता प्रवेश पा रहा है वहाँपर नये राज्योंकी सृजना अनिवार्य प्रतीत होता है। बिहार अन्तर्गत मिथिला हर तरहसे पिछड गया, ना बाढसे मुक्ति मिल सका, ना पूर्वाधारमें किसी तरहका विकास, ना उद्योग, ना शिक्षा, ना कृषिमें क्रान्ति या आत्मनिर्भरता, ना भूसंरक्षण या विकास, ना जल-प्रबंधन और ना ही किसी तरहका लोक-संस्कृतिकी संवर्धन वा प्रवर्धन हुआ। बस नामके लिये सिर्फ मिथिलादेश अब मिथिलाँचल जैसा संकीर्ण भौगोलिक सांकेतिक नामसे बचा हुआ है। राजनीति और राजनेताके लिये मिथिलाका पिछडापण मुद्दा तो बना हुआ है लेकिन वो सारा केवल कमीशनखोरी, दलाली, ठीकेदारी, लूट-खसोट और अपनी राजनैतिक लक्ष्यतक पहुँचने भर के लिये। मिथिला भारतीय गणतंत्रमें मानो दूधकट्टू संतान जैसा एक विचित्र पहचान 'बिहारी' पकडकर मैथिली जैसे सुमधुर भाषासे नितान्त दूर 'बिहारी-हिन्दी'की भँवरमें फँसकर रह गया है।</span><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnEHy9DoJGq7d4mccz_rX0Xz1ixlF-W3eyDK7oV0glZ1T1W1u7oUy8nqvzRo-V_IDqH1tdHAEzsBdxtO0UQTsbX71tCLMRc5WUaUHeAOtQlV14BczJpEqOx6Db31EoKeUfx55zP1_bNFA/s1600/chalu+jantar+-+mantar+delhi.+2.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="233" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnEHy9DoJGq7d4mccz_rX0Xz1ixlF-W3eyDK7oV0glZ1T1W1u7oUy8nqvzRo-V_IDqH1tdHAEzsBdxtO0UQTsbX71tCLMRc5WUaUHeAOtQlV14BczJpEqOx6Db31EoKeUfx55zP1_bNFA/s320/chalu+jantar+-+mantar+delhi.+2.jpg" width="320" /></a><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #333333; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><br /> जिस बलसे मिथिला कभी मिथिलादेश कहा जाता रहा, जिस तपसे जहाँकी धरासे साक्षात् जगज्जननी स्वयं सिया धियारूपमे अवतार लीं, जहाँ राजनीति, न्याय, सांख्य, तंत्र, मिमांसा, रत्नाकर आदि सदा हवामें ही घुला रहा... उस मिथिलाको पुनर्जीवन प्रदान करने के लिये स्वराज्य देना भारतीय गणतंत्रकी मानवृद्धि जैसा होगा - अत: मिथिला राज्यकी माँगवाली विधेयक काफी अरसेके बाद फिरसे भारतीय संसदमें बहसके लिये आ रही है। किसी एक नेता या किसी खास दलका प्रयास भले इसके लिये ज्यादा महत्त्वपूर्ण हो, लेकिन जरुरत तो सभी पक्षों और राष्ट्रीय सहमतिका है जो इस माँगकी गंभीरताको समझते हुए वगैर किसी तरहका विद्वेषी और विभेदकारी आपसी फूट-फूटानेवाली राजनीति किये न्यायपूर्ण ढंगसे मिथिला राज्यको संविधान द्वारा मान्यता प्रदान करे। इसमें कहीं दो मत नहीं है कि नेतृत्वकी भूमिकामें जितने भी संस्था, व्यक्ति, समूह, आदि भले हैं, पर मुद्दा तो एकमात्र 'मिथिला राज्य' ही है और इसके लिये एकजुटता प्रदर्शनके समयमें हम सब मात्र मिथिला राज्यका समर्थक भर हैं और मिथिलाकी गूम हो रही अस्मिताकी संरक्षणके लिये, मिथिलाकी चौतरफा विकासके लिये, मिथिलाकी खत्म हो रही लोक-संस्कृति और लोक-पलायनको नियंत्रित रखने के लिये अपनी उपस्थिति जरुर दिल्लीके जन्तर-मन्तरपर और भी अधिक लोगोंको समेटते हुए जरुर दें। तारीख ५ दिसम्बर, समय १० बजेसे, स्थान जन्तर-मन्तर, संसद मार्ग, नयी दिल्ली!<br /><br /><br />मिथिलावासी एक हो! एक हो!! एक हो!!<br /><br />एकमात्र संकल्प ध्यानमे!<br />मिथिला राज्य हो संविधानमे!!<br /><br />भीख नहि अधिकार चाही!<br />हमरा मिथिला राज्य चाही!!<br /><br />जय मिथिला! जय जय मिथिला!!</span></div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-6067418629547158372013-11-27T19:25:00.002+05:302013-11-27T19:30:33.250+05:30२६म् अन्तर्राष्ट्रिय मैथिली सम्मेलन मे उठल आवाज देवय पडत मिथिला राज्य<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; font-family: arial, sans-serif;">
<span style="color: red; font-size: large;">२६म् अन्तर्राष्ट्रिय मैथिली सम्मेलन मे उठल आवाज</span></div>
<div style="background-color: white; font-family: arial, sans-serif;">
<span style="color: red; font-size: large;">देवय पडत मिथिला राज्य</span><br />
<span style="color: red; font-size: large;"><br /></span>
<span style="color: #222222; font-size: 14px; text-align: justify;"> अन्तर्राष्ट्रिय मैथिली परिषद्क २६म् अन्तर्राष्ट्रिय सम्मेलन में अलग मिथिला राज्य कऽ माँग जोरदार रुप में उठल । सम्मेलन में मैथिली भाषा के मजबुत करबा कऽ लेल सम्पूर्ण मैथिली भाषी के एक जुट भऽ आगु बढेबा के लेल आह्वान कएल गेल । अई सम्मेलन में भारत तथा नेपाल कऽ प्रतिनिधि सब के उपस्थिति छल । मुख्य अतिथी कृष्णानन्द झा कहलनि भाषा के आधार पर अलग राज्य भेटनाई मुस्किल अछि, अलग राज्य कऽ बास्ते सम्पूर्ण मापदंड के पुरा करय परत, जेकर आवश्यकता अछि । मिथिला के संस्कृति के जा धरि अन्य प्रान्त कऽ संस्कृति के संग समन्वय स्थापित नहि होइत, ता धरि, अलग राज्य बनेनाई संभव नहि अछि । जखन अपन भाषा के अन्य राज्य कऽ संग जोडल जायत तखने देश के ४० प्रतिशत आबादी स्वतः जुडि जायत ।</span></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLg6xFMVut_zN4ipyFc87L_A_UHeZIBmQNyDyceZ-hYCfa2Sz8Y8PGXkVLJUhuKIcpDzhMu2Ur0ZRQEN0dwJmDSUHDSpq3yX4gJawXCbbHXBnPMDeIcUFxHaOh1KW5O3on1K5fN0E_cVc/s1600/IMG_3342.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLg6xFMVut_zN4ipyFc87L_A_UHeZIBmQNyDyceZ-hYCfa2Sz8Y8PGXkVLJUhuKIcpDzhMu2Ur0ZRQEN0dwJmDSUHDSpq3yX4gJawXCbbHXBnPMDeIcUFxHaOh1KW5O3on1K5fN0E_cVc/s400/IMG_3342.jpg" width="400" /></a></div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<span style="white-space: pre-wrap;"> </span>अन्तर्राष्ट्रिय मैथिली परिषद अध्यक्ष डा. कमलकान्त झा कहलनि जे मिथिला राज्य के माग उठल तऽ सरकार मैथिली भाषा के मान्यता देलनि । मिथिला राज्य कऽ मान्यता के वास्ते देशक सब प्रान्त कऽ लोक के आगु आबय परत । संगे ओ झारखण्ड सरकार सँ मैथिली भाषा के राज्य के द्वितीय राजभाषा के रुप में शामिल करबा कऽ माग जेहो केलनि । झारखण्ड मे मैथिली के द्वितीय राजभाषा में शामिल करबा कऽ लेल काँग्रेस के पूर्व मन्त्री कृष्णानन्द झा सँ सहयोग सेहो मागलनि । कृष्णानन्द झा अपन पुरा सहयोग देबा कऽ प्रतिबद्धता सेहो जाहिर केलनि । सम्मेलन के उद्घाटन पूर्व मंत्री कृष्णानन्द झा, अन्तर्राष्ट्रिय मैथिली परिषद कऽ अध्यष डा. कमलकान्त झा, नेपाल कऽ परिषद क अध्यक्ष करुणा झा, संस्थापक अध्यष डा. घनाकर ठाकुर, भूवनेश्वर प्रसाद गुरमैता, बैद्यनाथ मिथिला संस्कृति मंच के अध्यक्ष ओम प्रकाश मिश्र संयुक्त रुप में दीप प्रज्वलित कऽ उद्घाटन केलनि ।</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4lHWhFVbF_vHdhGjoV9gjGWTiURenczAJiQK6291JTxIv9iyuNjbzuvjnjq5CsfcQyjrAHI9XPkSruHsiKB8SHWB8P8F7cz0sxc9oor_3psTe6_sNvjLbBt9Eruq9N6VrledkUrpbHio/s1600/IMG_3335.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: left;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4lHWhFVbF_vHdhGjoV9gjGWTiURenczAJiQK6291JTxIv9iyuNjbzuvjnjq5CsfcQyjrAHI9XPkSruHsiKB8SHWB8P8F7cz0sxc9oor_3psTe6_sNvjLbBt9Eruq9N6VrledkUrpbHio/s400/IMG_3335.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<span style="white-space: pre-wrap;"> </span>नेपालक मैथिली परिषद कऽ अध्यक्ष करुणा झा कहलनि मैथिली भाषा तथा मिथिला राज्य कऽ मान्यता के लेल आन्दोलन के दौरान पाँच लोग शहीद हो गये जिनमें एक महिला भी । लेकिन इसके बाद भी नेपाल में जोर शोर से मिथिला राज्य के माग उठी रहल अछि । ओ कहलनि – अपना भाषा आ संस्कृति के पंति सब कियो के गम्भीर होब परत । मिथिला राज्य क लेल समाज के सब वर्ग के लोग के साथ लऽ कऽ चलय परत । संगे ओ अन्तर्राष्ट्रिय मैथिल महिला परिषद के गठन करबा कऽ वास्ते जोर देलनि जाई सँ अई अभियान में महिला सब के जोडय कऽ आगु बढला सँ ई अभियान बेसी प्रभावकारी होयत ।</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<span style="white-space: pre-wrap;"> </span>कार्यक्रम के आयोजना बैद्यनाथ मिथिला संस्कृति मंचद्वारा कएल गेल छल । आई दु दिवसीय समारोहमें दोसर दिन पहिल सत्र में जीवकान्त झा आ मायानन्द मिश्र के श्रद्धाञ्जली सभा तथा दोसर सत्र में रंगारंग सांस्कृतिक सन्ध्या में देश विदेशक कलाकार सब द्वारा कएल गेल । अई मौका पर भूतपूर्व डिआईजी के.डी. सिंह, प्रदेश महासचिव रविन्द्र चौधरी, जमशेदपुर के श्यामल सुमन तथा सैकडो मिथिलाबासी के उपस्थिति रहल । धन्यवाद ज्ञापन बैद्यनाथ मिथिला संस्कृति मंच के अध्यक्ष ई. ओमप्रकाश मिश्र जी केलनि । अस्तु ।।</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrhbCwKW4VYZKw28LC3DvymYxmFOcHtbtp1iITfvYWfZu658f52fmYea3V1xezNoEhwO0L5NLo-IEWlLr3MpTboGjOHR72M0YDu9N_x2WWnIvHvpvVYlSXwZX5HjCyIZFsCoOO6DdiOOw/s1600/karuna+g.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; font-family: 'Times New Roman'; font-size: medium; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrhbCwKW4VYZKw28LC3DvymYxmFOcHtbtp1iITfvYWfZu658f52fmYea3V1xezNoEhwO0L5NLo-IEWlLr3MpTboGjOHR72M0YDu9N_x2WWnIvHvpvVYlSXwZX5HjCyIZFsCoOO6DdiOOw/s1600/karuna+g.jpg" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
– करुणा झा</div>
<div style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 14px;">
नेपाल </div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-47084860602522858542013-11-21T20:38:00.001+05:302013-11-21T20:38:21.173+05:30आब नै चुप रहव - चल्लू डेल्ही <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h5 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":"k"}" style="font-weight: bold;"><a aria-haspopup="true" aria-owns="js_40" data-hovercard="/ajax/hovercard/page.php?id=494078483981036" href="https://www.facebook.com/MithilaRajyaNirmanSena" id="js_41" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;"> मिथिला राज्य निर्माण सेना</a>- </span></div>
</h5>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
मिथिला राज्य निर्माण सेना केर द्वारा २४ नवम्बर क दिन के २ बजे कॉफ़ी हाउस दिल्ली स हरीश रावत के घर तक जत्था मार्च करत और हरीश रावत के घर के सामने हरीश रावत के पुतला दहन करत तथा अपन विरोध दर्ज करत | सब मैथिल भाई बहिन और मिथिला संस्था स आग्रह जे बेसी स बेसी संख्या में आबि क अपन घोर विरोध दर्ज करी | दिल्ली में रहै वाला सब मैथिल स आग्रह जल्दी स संपर्क करू और अई आंदोलन में अपन सहयोग करू | राजेश झा-08607817171 संजय कुमार- 09910644894 कमलेश मिश्र - 9560437000 , मदन ठाकुर -9312460150 , </div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<span style="color: #333333;">ई एहन शब्द बजल कोनो -? </span><br />
<div class="separator" style="clear: both; color: #333333; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5pqSVMmTF6Rs-Rd3kGl7S23Cm-0oiU9C0ZJQ533fY8ZTBBr4xk1CEpMPmKUJhFW_0w4_YLdt1omDaA3pVbZqAwcFLJ82r-Afm88ZQmzuSOvCzxzCkpqeV3-fsnvMwyUwRyqR1Nax7EQA/s1600/1466054_605214059514276_296525458_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="296" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5pqSVMmTF6Rs-Rd3kGl7S23Cm-0oiU9C0ZJQ533fY8ZTBBr4xk1CEpMPmKUJhFW_0w4_YLdt1omDaA3pVbZqAwcFLJ82r-Afm88ZQmzuSOvCzxzCkpqeV3-fsnvMwyUwRyqR1Nax7EQA/s400/1466054_605214059514276_296525458_n.jpg" width="400" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5pqSVMmTF6Rs-Rd3kGl7S23Cm-0oiU9C0ZJQ533fY8ZTBBr4xk1CEpMPmKUJhFW_0w4_YLdt1omDaA3pVbZqAwcFLJ82r-Afm88ZQmzuSOvCzxzCkpqeV3-fsnvMwyUwRyqR1Nax7EQA/s1600/1466054_605214059514276_296525458_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"> </a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5pqSVMmTF6Rs-Rd3kGl7S23Cm-0oiU9C0ZJQ533fY8ZTBBr4xk1CEpMPmKUJhFW_0w4_YLdt1omDaA3pVbZqAwcFLJ82r-Afm88ZQmzuSOvCzxzCkpqeV3-fsnvMwyUwRyqR1Nax7EQA/s1600/1466054_605214059514276_296525458_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<div class="clearfix fbPhotoSnowliftAuthorInfo" style="color: #333333; font-size: 11px; line-height: 14px; zoom: 1;">
<div class="lfloat" id="fbPhotoSnowliftAuthorPic" style="float: left; margin-right: 10px;">
<a href="https://www.facebook.com/vijay.jha.7121" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;"><img alt="" class="_s0 _rw img" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-ash1/275886_100002148681207_1194715820_q.jpg" style="border: 0px; display: block; height: 50px; width: 50px;" /></a></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<div class="fbPhotoContributorName" id="fbPhotoSnowliftAuthorName" style="display: inline; font-size: 13px; font-weight: bold; line-height: 18px; padding-bottom: 3px; padding-top: 1px;">
</div>
</div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<br /></div>
<div class="_42ef" style="overflow: hidden;">
<div class="fbPhotoContributorName" style="display: inline; font-size: 13px; font-weight: bold; line-height: 18px; padding-bottom: 3px; padding-top: 1px;">
<a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100002148681207" href="https://www.facebook.com/vijay.jha.7121" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Vijay Jha</a>-</div>
<div class="mrs fsm fwn fcg" style="color: grey; margin-right: 5px;">
<br />
<span id="fbPhotoSnowliftSubscribe"></span></div>
</div>
</div>
<div style="color: #333333; font-size: 11px; line-height: 14px;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" id="fbPhotoSnowliftCaption" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"></span><br />
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_528e19a497e3c9d54666847" style="display: inline;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" id="fbPhotoSnowliftCaption" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0">चमचागिरी आ चाटुकारिता के एकटा सीमा होइत अछि , हद भा गेल सीता मैया के सेहो ई विदेशी मूल के कहि रहल अछि , सर्वविदित अछि अदौकाल सं जकर प्रमाणिक इतिहास अछि जे माँ सीताक जन्म सीतामढ़ी जिला अंतर्गत पुनौरा धाम मे भेल अछि , तिनका विदेशी मूल के कही एकर तुलना सोनिया गाँधी से क रहल छथि ई पाखान्द्शिरोमानी हरीश रावत , रावत जी ज क इतिहास पदु आ अपन वक्तव्य के वापस लिय , सरिपहुं ई हरेक मैथिलक मुहं पर थापर समान थिक<span class="text_exposed_show" style="display: inline;"> जे हमर धरोहर माँ समान सीता मैया के सोनिया सन महिला सं तुलना कायल गेल अछि | एकरा हम व्यक्तिगत रूपेण अपन संस्था मिथिला राज्य निर्माण सेना के तरफ सं घोर निंदा करैत छी , अगर अहाँ सब हमरे जकाँ लागैत अछि त आऊ coffe हाउस रवि दिन २ बजे अपरान्ह आ एही कुकृत्य के लेल हरीश रावत के पुतला दहन कायल जाय आ हिनका ई वक्तव्य के वापस लेबा पर मजबूर करू |<br /><br />एहन चमचा शिरोमणि के की कायल जाय ,<br />कालिख पोअति चुगला बनायल जाय ,<br />आऊ सब मिलि एकर पुतला दहन करी ,<br />मैथिल होयबाक किछु त स्वाभिमान करी ,<br />जा तक रहत एहन एहन लोक जेना की रावत ,<br />मैथिलि अपमानित होइत रहत ....... तावत<br />आऊ सब मिलि देखाऊ अपन त|गत | </span></span></div>
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" id="fbPhotoSnowliftCaption" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"></span></div>
<div style="color: #333333; font-size: 11px; line-height: 14px;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"></span><br />
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"><br /></span></div>
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"></span></div>
<div style="font-size: 11px; line-height: 14px;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"></span><br />
<div class="text_exposed_root text_exposed" style="display: inline;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"><span class="text_exposed_show" style="display: inline;"></span></span><br />
<h6 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="color: #333333; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"><span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":";"}" style="font-weight: bold;"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100002939114871" href="https://www.facebook.com/anup.chaudhary.92" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Anup Kumar Maithil</a></span></div>
</span></span></h6>
<span aria-live="polite" class="fbPhotosPhotoCaption" data-ft="{"type":45,"tn":"*G"}" style="display: inline; font-size: 13px; line-height: 18px; outline: none; width: auto;" tabindex="0"><span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
हरिश रावत तोहर ओकात कि छउ तकर थाह तोरा 24 के पता चलतउ । माता सिताके अपमानित कैला के बाद रावण एहन प्रतापि राजाके नाश भ गेल तु कोन खेत के मूली छे रे रावत...24 november ke din ke 2 bje Coffee house,CP Delhi enay nay bisru.....CP s harish Rawat ke ghar tak march kel jet ekar bad putla Dahan-</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<h6 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="color: #333333; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":";"}" style="font-weight: bold;"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100005176509135" href="https://www.facebook.com/maithilkavi.ekant" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Kavi Ekant Rajiv Jha</a></span></div>
<div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<br /></div>
</h6>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
हिन्दू धर्म के ठेकेदार और ठीकेदारी लेने वाली संगठने चुप क्यूँ हैं l क्या उन्हें काठ मर गया है, या संज्ञा सुन्यता मे है ?<br />
<br />
आखिर राम की राजनीति चमकाने वाले और इलेक्शन के समय ८४ कोशी यात्रा करनेवालों की जड़ता कब टूटेगी ?<br />
<br />
माता सीता का यह अपमान, कब तक सहेगा हिंदुस्तान ?</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<a aria-haspopup="true" aria-owns="js_58" class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100000080016584&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][0]" href="https://www.facebook.com/sanjay.mishra.5245" id="js_59" style="background-color: #edeff4; color: #3b5998; cursor: pointer; font-size: 11px; font-weight: bold; line-height: 14px; text-decoration: none;">Sanjay Mishra</a> </div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<b><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][2]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"> </span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[0]">ऐसे नेता देश को क्या विकास के राह पर ले कर जाएंगे जिनको इतिहास पता ही नहीं है, सीता माता विदेशी कैसे?????</span><br data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[1]" /><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[2]">जब सीता माता थी तब इंडिया, भारत, हिंदुस्तान, या नेपाल ही नहीं बना था, उस समय तो मिथिला राज्य हुआ करता था, क्या सही में अज्ञानी नेताओ के संख्या जयादा होगया है इस देश में ?</span></span></span></b></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<b><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[jo62].[1][3][1]{comment185148545022490_185181638352514}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[2]"><br /></span></span></span></b></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<h5 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="color: #333333; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":";"}" style="font-weight: bold;"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100000244137733" href="https://www.facebook.com/kumud.singh.754" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Kumud Singh</a></span></div>
</h5>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
कांग्रेस के हरीश रावत ने आज मुझे अर्थात बिहार खास कर मिथिला की बेटी को विदेशी कहा है। तिरहुत सरकार लक्ष्मेश्वर सिंह ने कांग्रेस को पहला दान देकर सही में रावत जैसे लोगों को देशभक्त बना दिया।</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<br /></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="color: #333333; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=1831597015&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][0]" href="https://www.facebook.com/gopaljha73" style="background-color: #edeff4; color: #3b5998; cursor: pointer; font-size: 11px; font-weight: bold; line-height: 14px; text-decoration: none;">Gopal Jha</a><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][2]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"> </span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[0]">हरीश को इतिहास की जानकारी लेनी होगी की जहां माता सीता का जन्म हुआ वह स्थान आज भी भारत में है सत्ता के नशे में झूठ बोलने से सच नहीं हो जाती माता सीता का जन्म सीतामढ़ी में है और मैं सीतामढ़ी वासी होने के नाते इस बयान का घोर निंदा करता हूँ</span></span></span></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[0]"></span></span></span><br />
<h5 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" style="color: #333333; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; padding: 0px;">
<span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[0]"><div class="fwn fcg" style="color: grey;">
<span class="fwb fcg" data-ft="{"tn":";"}" style="font-weight: bold;"><a data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100003038011066" href="https://www.facebook.com/chakradhar.jha" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Chakradhar Jha</a></span></div>
</span></span></span></h5>
<span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3]" style="background-color: #edeff4; font-size: 11px; line-height: 14px;"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0]"><span data-reactid=".r[44exa].[1][3][1]{comment704133619604769_111566651}.[0].{right}.[0].{left}.[0].[0].[0][3].[0].[0]"><div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; color: #333333; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
ई कांग्रेस त मैथिला के खा गेलभाई 1.अंग्रेज मिथिलाक दू भाग मे बटलक ,आजादि के बाद cong. सरकार अङि मुद्दा पर चूप रहल..2.नेपाल स हर साल जे पईन छोरल जोईत अछि जहि स मिथिला मे हर साल भंयकर बाईढ आवैत अछि cong.के देन छि 3.आब राबत कहैत अछि जे सिता माता बिदेसी छलिह..</div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<b><span style="color: red;">आब कहु कि -२ सुनई लेल बांकी अच्छी - ? </span></b></div>
<div class="mbs _5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" style="background-color: white; font-size: 13px; line-height: 1.38; margin-bottom: 5px;">
<b><span style="color: red;">आब नै चुप रहव - चल्लू डेल्ही </span></b><br />
<div>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b></div>
</div>
</span></span></span></div>
</div>
</div>
</span></span></div>
</div>
</div>
</div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-60416999393194749122013-11-13T16:19:00.002+05:302013-11-13T16:19:57.107+05:30HAKAAR....HAKAAR.....HAKAAR....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-Zf_8Y3C7nonur-JKT_mrQFBjj7Ws-XVyql1Y1UjCsM-TEcRQUb1uQj-GWhMw6U7Z88auJ_AT51LxXGY5Q7S_G2VzWh-wdLFfZtXfjGOFxSpTGFgyV4qdJ1ngHBHofa9GyB7VZHiOj34r/s1600/Untitled-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-Zf_8Y3C7nonur-JKT_mrQFBjj7Ws-XVyql1Y1UjCsM-TEcRQUb1uQj-GWhMw6U7Z88auJ_AT51LxXGY5Q7S_G2VzWh-wdLFfZtXfjGOFxSpTGFgyV4qdJ1ngHBHofa9GyB7VZHiOj34r/s320/Untitled-1.jpg" width="197" /></a></div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-10884229014900703852013-10-08T23:19:00.001+05:302013-10-08T23:19:07.308+05:30आदरनीय, जगदानन्द झा ‘मनू’ भाइ आइ अपने द्वारा कयल गेल भाइ अनमोल झा केर पोथी टेक्नोलिजी केर समक्षा पढ़लौ।<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
आदरनीय,<br />
जगदानन्द झा ‘मनू’<br />
<br />
भाइ आइ अपने द्वारा कयल गेल भाइ अनमोल झा केर पोथी टेक्नोलिजी केर समक्षा पढ़लौ। समीक्षा नीक अछि वा बेजाय एहिपर हम अपनेसँ किछु प्रश्न नञि करऽ चाहब। कारण पोथीक समक्षा क्यौ अपना स्तरसँ करैत अछि। सम्भव अछि जे रचना हमरा नीक लागल होयत से अपनेक नीक नञि लागल होयत। तहिना एहि पोथीक जे कथा अहाँके ँ नीक लागल होयत से हमरा नञि। आब आबी अपन मूल उद्देश्यपर........भाइ समीक्षाक क्रममे अहाँ विहनि कथाक पुरजोर पैरवी करैत लिखलहुँ अछि जे ‘विहनि कथा आब कोनो तरहक परिचय लेल मोहताज नहि अछि। श्री जगदीश प्रसाद मंडलजी अपन विहनि कथा संग्रहपर टैगौर पुरस्कार जीत कए दुनियाँक बड़का-बड़का भाषाकेँ एहि दिस सोचै लेल बिबस कए देलखिन्ह। अंग्रेजी एकरा SEED सीड स्टोरीह्व कहि सम्बोधित केलक। हिंदी अंग्रेजीमे जकर कोनो स्थान नहि ओहेन एकटा नव बिधाक अग्रज मैथिली साहित्य आ ओ बिधा, ह्लविहनि कथाह्व।<br />
विहनि कथा आ लघु कथामे बहुत फराक अछि। विहनि अर्थात बिया। बिया वटवृक्षकेँ सेहो भऽ सकैए आ सागक सेहो। तेनाहिते मोनक बिचारक बिया जे कोनो आकारमे फूटि सकैए, विहनि कथा। विहनि, बिया, सीडमे सँ केहन गाछ पुट्टै कोनो आकारक सीमा नहि। लघु कथा मने एकटा छोट कथा जेकर आरम्भ आ अन्त दुनू छैक’।<br />
<br />
भाइ अपनेसँ हम किछु प्रश्नक उत्तर जानबाक इच्छूक छी। जँ अपने उत्तर देब तँ नीक रहत आ हमर अज्ञानता कम होयत। भाइ अंग्रेजीमे बहुत एहन रास शब्द अछि जेकर हुबहु अनुवाद मैथिलमे सम्भव नञि अछि। अपने तर्क देलौ अछि जे अंग्रेजीक सीड्स स्टोरी तर्जपर विहनि कथाकेँ मान्यता देल गेल अछि। के देलक ई मान्यता? कहिया स्थापित भेल ई विहनि कथाक विद्याा? की मात्र किछु गोटे द्वारा लिखल वा अपनाओल गेल विद्याकेँ मान्यता देल जा सकैत अछि। जँ हाँ तँ सम्भव अछि जे काल्हि किछु गोटे कहता जे हम एहि विद्याकेँ विहनि नञि मानि पनका कथा कहब। उल्लेखनीय अछि जे बियासँ पहिल अंश निकलैत अछि ओकरा पनका कहल जाइत अछि।<br />
<br />
जँ दू क्षण लेल विहनि कथाकेँ मान्यता देले जाय तँ अहाँक अनुसार जगदीश प्रसाद मण्डलक ‘गामक जीनगी’ विहनि कथा कोना भेल? की 1000-12000 शब्दमे लिखल कथाकेँ विहनि कहल जाइत अछि। जँ एकरा विहनि कहबै तँ 1500-2500 शब्दक बीचमे लिखल कथाकेँ कहल जायत??<br />
<br />
भाइ हमरा जनतबे आइ धरि मैथिलीमे लघु आ दीर्घ कथाक मान्यता छल। आइयो अछि। एहिमे कोनो गलत बात नञि जे 2000 शब्द वा एहिसँ किछु बेसी शब्द वला कथाकेँ लघु आ एहिसँ बेसी शब्द वलाकेँ दीर्घ कहल जाइत अछि।<br />
<br />
सावधान भाइ मात्र किछु गोटे केर समर्थन पेबा लेल आ अपन नाम कमेबा लेल किछु नञि लिखी कारण हमरा अहाँ सुमनजी, किरणजी, यात्री, मधुप, मण्पिद्म, राजकमल, ललित, प्रभास चौधरी, भीम नाथ झा, आदि लेखकसँ बेसी ज्ञानी वा बूझनूक तँ एखन धरि नञि भेलौ अछि। ईहो बात नञि अछि जे हिनका लोकनिक समयमे ई विद्या नञि रहल होयत।<br />
<br />
जँ विहनि कथा पहचान बना लेलक अछि तँ अकादेमी वा अन्य मैथिली साहित्य संस्था एकरा एखन धरि मान्यता कियक नञि देलक??<br />
<br />
अन्तमे जँ हमरा बातसँ अपनेक कोनो तरहक कष्ट पहुँचल हो...तँ छोट भाइ जानि माफ करब<br />
<br />
<br />
अपनेक<br />
रोशन कु मार मैथिल<br />
मिथिला आवाज, दरभंगा मिथिला <br />
08292560971</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-89789100592929870632013-10-07T19:54:00.002+05:302013-10-07T19:54:36.869+05:30एतेक दिन कोना कऽ बितल, कहिया किछु बतलायब, <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
एतेक दिन कोना कऽ बितल, कहिया किछु बतलायब, </div>
<div>
की सभ दिन एहिन चुपचाप रहि ,जीते-जी मरि जायब,...</div>
<div>
<br /></div>
<div>
सुनलौ अछि यादक फुलवारी, उजड़ि चुकल अछि रमन चमन,</div>
<div>
हमरा हृदयक पनघटकेँ कहिया ,स्नेह-सिञ्चित कऽ जायब,.....</div>
<div>
<br /></div>
<div>
अहाँक पत्रकेँ एखनो सदखिन, हम पढ़ै छी एसगरमे,</div>
<div>
कहिया आहा पहिने जका, चिट्ठिमे दरश देखायब,....</div>
<div>
<br /></div>
<div>
मानै छी रञ्जिश अछि, दुख अछि, कतऽ नञि अछि, अही कहु?</div>
<div>
बस एतबे बातक खातिर की हमरा छोडि चलि जायब,....</div>
<div>
<br /></div>
<div>
सुनलौ अछि जे एहि बेरक सावन आयल आ चुप चुप चलि गेल,</div>
<div>
अरमानक पतझड़िमे की अहाँ पत्तासँ झरि जायब ,.....</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
लेखक- गुञ्जन श्री</div>
<div>
अनुवादक-रोशन कुमार मैथिल</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-54830957110115739522013-09-12T10:30:00.000+05:302013-09-12T10:30:19.801+05:30गजल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
आइ किछु मोन पडलै फेरसँ किए<br />
भाव मोनक ससरलै फेरसँ किए<br />
<br />
टाल लागल लहासक खरिहानमे<br />
गाम ककरो उजडलै फेरसँ किए<br />
<br />
आँखि खोलू, किए छी आन्हर बनल<br />
नोर देशक झहरलै फेरसँ किए<br />
<br />
चान शोभा बनै छै गगनक सदति<br />
चान नीचा उतरलै फेरसँ किए<br />
<br />
"ओम" जिनगी अन्हारक जीबै छलै<br />
प्राण-बाती पजरलै फेरसँ किए<br />
(दीर्घ-ह्रस्व-दीर्घ-दीर्घ)-(ह्रस्व-दीर्घ-दीर्घ)-(दीर्घ-दीर्घ-ह्रस्व-दीर्घ)<br />
(फाइलातुन-फऊलुन-मुस्तफइलुन) - १ बेर प्रत्येक पाँतिमे</div>
OM PRAKASHhttp://www.blogger.com/profile/17031295686148330419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-70884206602619762242013-09-06T18:19:00.002+05:302013-09-06T19:44:59.790+05:30कृष्ण लेखक- राममनोहर लोहिया अनुवाद केनिहार- रोशन कुमार मैथिल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjm5k1H_u7iaVpkL3AT4kupnnvRYieB3JcGipkEA_5aSTwJiol2tclNOK1o9htcy3oRC5GXN8ZW6RV9abpX5HpUHmw8fSU_V8EJHjENmvZE5Cyj_EpoPT6lQ3N9KXLn_d41CYE0ZeqFoI/s1600/ram_manohar_lohia1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><b><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjm5k1H_u7iaVpkL3AT4kupnnvRYieB3JcGipkEA_5aSTwJiol2tclNOK1o9htcy3oRC5GXN8ZW6RV9abpX5HpUHmw8fSU_V8EJHjENmvZE5Cyj_EpoPT6lQ3N9KXLn_d41CYE0ZeqFoI/s320/ram_manohar_lohia1.jpg" width="242" /><span style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: 13.333333015441895px;">कृष्ण </span></b></a><br />
<div style="background-color: white;">
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>लेखक- राममनोहर लोहिया </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>अनुवाद केनिहार- रोशन कुमार मैथिल</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णक सभ किछु दू गोट अछि। दू गोट माइ, दू गोट पिता, दू गोट नगर, दू गोट पे्रमिका वा ई कहु जे अनेक। जे वस्तु संसारी अर्थमे बादक वा स्वीकृत एवं सामाजिक अछि, ओ असलसँ सेहो श्रेष्ठ अछि आओर बेसी प्रिय भऽ गेल अछि। ओना कृष्ण देवकीनन्दन सेहो छथि, मुदा यशोदानन्दन बेसी। एहन लोक भेट सकै छथि जे कृष्णक असली माइ, जन्म दै वाली माइ केर नाम नञि जानैत हो। ओना बाद वाली दूध वाली, यशोदाक नाम नञि जानऽ वला क्यौ निराला मात्र होयत। ओहि तरहे वसुदेव किछु हारल सन छथि, आ नन्दकेँ असली बापसँ किछु बेसी रुतबा भेट गेल छनि। द्वारिका आ मथुराक बीच तुलना करब ठीक नञि, कारण भूगोल आ इतिहासमे मथुराक संग देल अछि। ओना जँ कृष्णक चलय तँ, द्वारिका आ द्वारिकाधीश, मथुरा आ मथुरापतिसँ बेसी प्रिय रहला। मथुरासँ तँ बाललीला आ यौवन-क्रीड़ाक दृष्टिसँ, वृन्दावन आ बरसाना आदि बेसी महत्वपूर्ण अछि। प्रेमिका लोकनिक प्रश्न कनी ओझरायल अछि। किनकर तुलना कयल जाय, रुक्मिणी आ सत्यभामाक, राधा आ रुक्मिणीक वा राधा या द्रौपदीक। प्रेमिका शब्दक अर्थ संकुचित नञि कऽ सखा-सखी भावकेँ लऽ कऽ चलऽ पड़त। आब तँ मीरा सहो होड़ लगायब आरम्भ केलनि अछि। जे होउ, एखन तँ मात्र राधा बड़भागिनी अछि। तीन लोकक स्वामी ओकरा चरणक दास अछि। समयक फेर आ महाकाल सम्भवत: द्रौपदी वा मीराकेँ राधाक स्थान धरि नञि पहुँचेलक, मुदा एतेक सम्भव नञि लगैत अछि। कोनो कीमतपर रुक्मिणी राधासँ टक्कर कहियो नञि लऽ सकती। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>मनुष्यक शारीरिक सीमा ओकर चमड़ा आ नह अछि। ई शारीरिक सीमा, ओकरा अपन एक गोट संगी, एक गोट माइ, एक गोट बाप, एक गोट दर्शन आदि दैत रहैत अछि। ओना समय सदिखन एकरा सीमासँ बाहर उछलबाक प्रयास करैत रहैत अछि। मात्र मन केर द्वारा ओ उछलि सकैत अछि। कृष्ण ओहि तत्व आ महान प्रेमक नाम अछि जे मनकेँ प्रदत्त सीमा सभसँ लांघति-लांघति सभमे मिला दैत अछि, केकरोसँ फराक नञि रखैत अछि। कारण कृष्णतँ घटनाक्रम वला मनुष्य-लीला अछि, मात्र सिद्धान्त आ तत्वक विवेचन नञि, एहिलेल ओकर सभ वस्तु अपन आ एक केर सीमामे नञि रहि दू आर निरालापनी भऽ गेल अछि। ओना तँ दुनूमे कृष्णक निरालापन अछि, मुदा लीलाक रूपमे अपन माइ, पत्नी आ नगरीसँ परायापन बढ़ि गेल अछि। परायापनकेँ सेहो बढ़ाबा देब एक मानेमे अपनापनकेँ खत्म करब अछि। मथुराक एकाधिपत्य खत्म करैत अछि द्वारिका, ओना ओहि क्रममे द्वारिका अपना श्रेष्ठतत्व सन बना लैत अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>भारतीय साहित्यमे माइ यशोदा आ लला छथि कृष्ण। माइ-ललाक एहिसँ बढ़ि हमरा कोनो सम्बन्ध मालूम नञि, ओना श्रेष्ठत्व भरि क ायम होइत अछि। मथुरा हटत नञि आ ने रुक्मिणी, जे मगधक जरासन्धसँ लऽ शिशुपाल होइत हस्तिनापुरक द्रौपदी आ पाँच पाण्डव धरि एक रूपता बना रखैत अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>परकीया स्वकीयासँ बढ़ि ओकरा खत्म तँ करत नञि, मात्र अपना आ परायाक से बढ़कर उसे खत्?म तो करता नहीं, केवल अपना आ आन केर देवारकेँ ढ़ाइ दैत अछि। लोभ, मोह, ईर्ष्या, भय इत्यादिक छहरदेवारीसँ अपना आ स्वकीय छुटकरा पाबि जाइत अछि। सभ अपन आ अपन सभ भऽ जाइत अछि। बड़ रसीला लीला अछि कृष्णक, एहि राधा-कृष्ण वा द्रौपदी-सखा आओर रुक्मिणी-रमणक कतौ चर्म सीमित शरीरमे, प्रेमानन्द आ खूनक गर्मी आर तेजीमे कमी नञि। ओना ई सभ रहबाक बाद ई केहन निरालापन। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण के छथि? गिरधर, गिरधर गोपाल! ओना तँ मुरलीधर आ चक्रधर सेहो छथि, मुदा कृष्णक गुह्यतम रूपतँ गिरधर गोपालमे मात्र निखरैत अछि। कान्हाकेँ गोवर्धन पहाड़ अपन क ङुरिया आङुरपर कियक उठाबऽ पड़ल छलनि? एहिलेल ने जे ओ इन्द्र पूजा बन्न करवा देलनि आ इन्द्रक भोग स्वंय खा गेला, आर सेहो खाइत रहला। इन्द्र तमशा कऽ पानि, ओला, पाथर बरसायब आरम्भ केलनि, तखने तँ कृष्णकेँ गोवर्धन उठा अपन गो आ गोपाल सभक रक्षा करऽ पड़लनि। कृष्ण स्वंय इन्द्रक भोग कियक खाय चाहलनि? यशोदा आ कृष्णक एहि सम्बन्धमे ग्हय विवाद अछि। माँ इन्द्रकेँ लागबऽ चाहै छथि, कारण ओ पैघ देवता छथि, मात्र वाससँ तृप्त भऽ जाइ छथि, आ ओकर पैघ शक्ति अछि, प्रसन्न हेबापर बड़ बेसी वरदान दैत छथि आओर तमशेलापर फिरिसान। बेटा कहै छथि जे ओ इन्द्रसँ बेसी पैघ भगवान छथि, कारण ओ तँ वाससँ तृप्त नञि होइ छथि आ बहुत रास खा सकै छथि, आर हुनकर खेबाक कोनो सीमा नञि अछि। यैह अछि कृष्ण-लीलाक गुढ़ रहस्य। वास लेबऽ वला देवता लोकनिसँ खाय वला देवता लोकनि धरि भारत-यात्रा कृ ष्ण लीला अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णक पहिने, भारतीय देव, आकाशक देवता छथि। निस्सन्देह अवतार तँ कृष्क बहुत पहिने आरम्भ भऽ गेल। ओना त्रेताक राम एहन मनुष्य छथि जे निरन्तर देव बनबाक प्रयास करैत रहल। एहिलेल हुनकामे आकाशक देवाता सभक अंश किछु बेसी अछि। द्वापरक कृष्ण एहन देव छथि जे निरन्तर मनुष्?य बनबाक प्रयास करैत रहला। हुनका एहिमे सम्पूर्ण सफलता भेटलनि। कृष्ण सम्पूर्ण अबोध मनुष्य छथि, खूब खेलनि-खूवेलनि, बहुत प्रेम केलनि आ प्रेम सिखेलनि, जनगणक रक्षा केलनि आ सभकेँ बाट देखेलनि, निर्लिप्त भोगक महान त्यागी आ योगी बनला।</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>एहि प्रसंगमे ई प्रश्न बेमतलबक अछि जे मनुष्य लेल, विशेष कऽ कऽ राजकीय मनुष्य लेल, रामक रास्ता सुकर आ उचित अछि वा कृष्णक। मतलबक बात तँ ई अछि जे कृष्ण देव हेबाक बादो निरन्तर मनुष्य बनैत रहला। देव आ नि:स्व आ असीमित हेबाक कारणे कृष्णमे जे असम्भव मनुष्यता अछि, जेना फुसि बाजब, ठकब आ हत्या करबामे, हुनक नकल केनिहार लोक मूर्ख छथि। ओहिमे कृष्णक कोन दोष। कृष्णक सम्भव आ पूर्ण मनुष्यता सभपर ध्यान देब मात्र उचित अछि, आ एकाग्र ध्यान। कृष्ण, इन्द्रकेँ हरेलनि, वास लेबऽ पलर देव लोकनिकेँ भगेलनि, खाय वला देव सभकेँ प्रतिष्ठित केलनि, हाड़, खून, माउस वला मनुष्यकेँ देवता बनेलनि, जन-गणमे भावना जागृत केलनि जे देवताकेँ आकाशमे नञि ताकू, ताकू एहि ठाम अपना बीच, पृथ्वी पर। पृथ्वी वला देव खाइत अछि, प्रेम करैत अछि, मिल कऽ रक्षा करैत अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण जे कि छु करै छला, जमि कऽ करै छला, जमि कऽ प्रेम करै छला, रक्षा सेहो जमि कऽ करै छला। पूर्ण भोग, पूर्ण प्रेम, पूर्ण रक्षा। कृष्णक सभटा क्रिया सभ हुनकर शक्तिक पूर्ण प्रयोगसँ ओत-प्रोत रहैत छल, शक्तिक कोनो अंश बचा कऽ नञि रखैत छला, कञ्जूस बिल्कूल नञि छला, एहन दिलफे क, एहन शरीरफेक चाहे मनुष्य सभसँ सम्भव ने हो, मुदा मनुष्य मात्रसँ भऽ सकैत अछि, मनुष्यक आदर्श, चाहे जेकारा पहुँचबा धरि सदिखन एक सीढ़ी पहिने रुकि जाय पड़ैत हो। कृष्ण, अपने गीत गेलनि अछि, एहन मनुष्य केर जे अपन शक्तिक पूर्ण आ जमि कऽ प्रयोग करैत हो। 'कूमोर्गानीव' कहल गेल अछि एहन लोककेँ। कछुआक तरह ई व्यक्ति अपना अंगकेँ बटोरैत अछि, अपन इन्द्रि सभपर एतेक सम्पूर्ण प्रभुत्व अछि जे एकर इन्द्रियार्थसँ एकरा पूर्ण तरहे हटा लैत अछि, किछु लोक कहता जे ई तँ भोगक उन्टा भेल। एहन बात नञि अछि। जे करी जमि कऽ - भोग सेहो, त्याग सेहो। जमल भोगी कृष्ण, जमल योगी तँ छलाहे। सम्भवत: दुनूमे विशेष अन्तर नञि अछि। तहियो कृष्ण एकांगी परिभाषा देलनि, अचल स्थितप्रज्ञक, चल स्थितप्रज्ञक नञि। ओकर परिभाषा तँ देलनि तँ इन्द्रियार्थमे लपेट कऽ, घेलि कऽ। कृष्ण अपने दुनू छला, परिभाषामे एकांगी रहि गेला। जे काम जाहि समय कृष्ण करै छला, ओहिमे अपन समग्र अंग सभक एकाग्र प्रयोग करै छला, अपना लेल किछु नञि बचबैत छला। अपन तँ छलनिहे ने किछु ओहिमे। 'कूमोर्गानीव' केर संग संग 'समग्र-अंग-एकाग्री' सेहो परिभाषामे सम्मिलित हेबाक चाही छल। जे काम करी, जमि कऽ करी, अपना सभटा मन आ शरीर ओहिमे फेक कऽ। देवता बनबाक प्रयासमे मनुष्य कुछ कृपण भऽ गेला अछि, पूर्ण आत्मसमर्पण ओ जेना बिसरि गेला अछि। आवश्यक नञि अछि जे ओ अपना आपकेँ कोनो आनक सोझा समर्पण करय। मात्र अपना काममे पूर्ण आत्मसमर्पण करी। झाड़ू लगाबी तँ जमि कऽ, वा अपन इन्द्रि सभक प्रयोग कऽ युद्धमे रथ चलाबी तँ जमि कऽ, श्यामा मालिन बनि कऽ राधाकेँ फूल बेचबा लेल जाय तँ जमि कऽ, अपन शक्तिक दर्शन ताकी आ गाबी तँ जमि कऽ। कृष्ण ललकारैत अछि तँ मनुष्यकेँ अकृपण बनेबा लेल, अपन तागतिकेँ पूर्ण तरहे आर एकाग्र उछालबा लेल। लोक करैत किछु आर अछि, ध्यान दैत अछि कोन आर दिस। झाड़ू लगबैत अछि तहियो गर्दा कोनमे पड़ल रहैत अछि। एकाग्र ध्यान ने हो तँ सभ इन्द्रि सभक अकृपण प्रयोग कोनो होयत। 'कूमोर्गानीव' आ 'समग्र-अंग-एकाग्री' मनुष्यकेँ बनेबाक अछि। यैह तँ देवताक मनुष्य बनेबाक प्रयास अछि। देखू माँ, इन्द्र मात्र वास लैत छथि, हम तँ खाइतो छी। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>आसमानक देवता लोकनिकेँ जँ भगाबय ओकरा पैघ पराक्रम आ फिरिसानी लेल तैयार रहक चाही, तखने कृष्णकेँ पूरा गोवर्धन पहाड़ अपन छोट आङुरपर उठाबऽ पड़ल। इन्द्रकेँ ओ तमशा देता आ अपन गायक रक्षा ने करता, तँ एहन कृष्ण कोन कामक। फेरो कृष्णक रक्षा-युगक आरम्भ होबऽ वला छल। एक तरहसँ बाल आ युवा-लीलाक शेष मात्र अछि गिरिधर लीला। कालिया-दहन आ कंस वध ओकरा लग पासक अछि। गोवर्धन उठेबामे कृष्णक आङुर दु:खआओल होयत, अपन गोप आ सखा लोकनिकेँ किछु झुञ्झला कऽ मदति देबा लेल कहने हेता। माँकेँ किछु नखरा देखा आङुर दुखेबाक उपराग देने हेता। गोपी लोकनिसँ आखि मटका करैत अपन मुस्कान द्वारा कहने हेता। हुनकर पराक्रमपर आश्चर्य करबा लेल राधा आ कृष्णक तँ आपसमे गम्भीर आ प्रफल्लित मुद्रा रहल होयत। कहब कठिन अछि जे केकरा दिस कृष्ण बेसी काल धरि तकने हेता, माँ केर दिस नखरा करैत, राधा केर दिस प्रफुल्लित भऽ। आङुर बेचाराक दुखा रहल छल। एखन धरि दुखा रहल अछि, गोवर्धनमे तँ यैह लगैत अछि। ओहि ठामपर मानस गंगा अछि। जखन कृष्ण गउ वंश रूपी दानवकेँ मारने छला, राधा तमशा गेलनि आ एहि पापसँ बचबा लेल ओ ओहि स्थलपर कृष्णसँ गङ्गा माङलनि। बेचारा कृष्णकेँ कोन कोन असम्भव काम करऽ पड़लनि अछि। हर समय ओ किछऊ ने किछु करैत रहला अछि दोसरकेँ सुखी बनेबा लेल। हुनकर आङुर दुखा रहल छल। चलू हुनकर किछु मदति कऽ दियनि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>गोवर्धनमे बाट चलैत किछु गोटे, जाहिमे पण्डा लोकनि होइ छथि, प्रश्न केलनि जे हम कोन ठामक छी? हम जवाब देने रही जे, रामक अयोध्याक। पण्डा जवाब देलनि, सभ माया एक अछि। जखन हमर बात चलैत रहल तँ एक गोट कहलनि जे आखिर सत्तू वल रामसँ गोवर्धन वासी लोकनिक नेह कोनो भऽ सकैत अछि। हुनका लोकनिक हृदय तँ माखन-मिसरी वल कृष्णसँ लागल अछि। माखन-मिसरी वला कृष्ण, सत्तू वला राम किछु सही छथि, मुदा हुनकर अपन आङुर एखनो दुखा रहल छनि।</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>एक बेर मथुराक बाटपर चलबाक क्रममे एक गोट पण्डासँ हमर गपशप भेल। पण्डा सभक साधारण कसौटीसँ ओहि गपशपक कोनो पिरणाम नञि निकलल, ने निकलऽ वला छल। ओना की मधुर मुस्कीक संग ओ पण्डा कहलक जे जीवनमे मात्र दू गोट बात तँ अछि सभ किछु। कृष्ण मीठगर बात करब सीखा गेला अछि। आकाश वला देवात लोकनिकेँ भगा गेला अछि, माखन-मिसरी वला देव लोकनिक प्रतिष्ठा दिया गेला अछि, मुदा हुनकर एखन धरि कोन-कोन अङ एखन धरि दुखा रहल छनि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णक तरहे एक गोट आर देवता भेला अछि जे मनुष्य बनबाक प्रयास केलनि। हुनकर राज्य संसारमे बेसी पसरल। सम्भवत: एहि लेल जे ओ गरीब कमारक बेटा छला आ हुनकर अपन जीवनमे वैभव आ सुख सुविधा नञि छलिनि। सम्भवत: एहि लेल जे जन-रक्षाक ओकर अन्तिम काम एहन छल जे मात्र ओकर आङुर नञि दुखायल, ओकर देहक रोम रोम सिहरि गेल आ अङ अङ टुटि कऽ ओ मुइला। एखन धरि लोक हुनकर ध्यान कऽ कऽ अपन सीमा बान्हऽ वला चमड़ासँ बाहर फेकैत छथि। भऽ सकैत अछि जे इसा मसीह दुनिञामे मात्र पसिर गेला अछि जे ओकर हुनकर विरोध ओहि रोमी लोकनिसँ छल जे आइ केर मालिक सभ्यताक पुरखा छथि। इसू रोमी सभपर चढ़ला। रोमी आइ केर यूरोपि सभपर चढ़ला। सम्भवत: एक गोट कारण ईहो अछि जे कृष्ण-लीलाक मजा ब्रज आ भारतभूमिक कण-कणसँ एतेक लटपटायल अछि जे कृष्णक नियति कठिन अछि। जे होउ, कृष्ण आ क्रिस्टोस दुनू आकाशक देवता लोकनिकेँ भगेलनि। दुनू केर नाम आ किस्सामे सेहो कतौ-कतौ सादृश्य अछि। कखनो कखनो दू गोट महाजनक तुलना नञि करक चाही। दुनू अपना क्षेत्रमे श्रेष्ठ छथि। तहियो, क्रिस्टोस प्रेमक आत्मोसर्गी अङ लेल बेजोड़ आ कृष्ण सम्पूर्ण मनुष्य-लीला लेल। कहियो कृष्णक वंशज भारतीय शक्तिशाली बनता, तँ सम्भव अछि जे हुनकर लीला विश्व भरिमे रस पसारत। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण बड़ बेसी हिन्दुस्तानक संग जुड़ल छथि। हिन्दुस्तानक बेसी देव आ अवतार अपन माटि केर सनल छथि। माटिसँ फराक करबापर ओ बड़ बेसी निष्प्राण भऽ जाइ छथि। त्रेताक राम हिन्दुस्तानक उत्तर-दक्षिण एकताक देव छथि। द्वापरक कृष्ण देशक पूर्व-पश्चिम एकताक देव छथि। राम उत्तर-दक्षिण आ कृष्ण पूर्व-पश्चिम धुरीपर घूमला। कखनो कखनो तँ लगैत अछि जे देशकेँ उत्तर-दक्षिण आ पूब-पश्चिम एक करब मात्र राम आ कृष्णक धर्म छल। ओना सभ धर्मक उत्पत्ति राजनीतिसँ अछि, छिटायल स्वजन लोकनिकेँ सङोर करब, कलह मिटायब, सुलह करब आ भऽ सकै तँ अपन आ सभक सीमाकेँ ढ़ाहब। संग संग जीवनकेँ किछु उँच धरि उठायब, सदाचारक दृष्टिसँ आ आत्म-चिन्तन केर सेहो। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>देशक एकता आ समाजक शुद्धि सम्बन्धी कारण आ आवश्यकता सभसँ संसारक सभ महान धर्मक उत्पत्ति भेल अछि। अन्तत: धर्म एहि आवश्यकता सभसँ ऊपर उठि कऽ, मनुष्यकेँ पूर्ण करबाक प्रयास सेहो करैत अछि। ओना भारतीय धर्म एहि आवश्यकता सभसं जतेक ओत-प्रोत अछि, ओतेक कोनो आन धर्म नञि अछि। कखनो कखनो तँ एहन लागैत अछि जे राम आ कृष्णक किस्सा मनगढ़न्त गाथा अछि, एहिमे एक गोट अद्वितीय उद्देश्य प्राप्त करब छल, एतेक पैघ देशक उत्तर-दक्षिण आ पूब-पश्चिमकेँ एक रूपमे बान्हबाक छल। एहि विलक्षण उद्देश्यक अनुरूप मात्र ई विलक्षण किस्सा बनल। हमर माने ई नञि अछि जे सभ किस्सा फुसि अछि। गोवर्धन पहाड़क किस्सा जाहि रूपमे प्रचलित अछि ओहि रूपमे ओ गलत तँ अछिये, संग संग नञि जानि कतेक आर किस्सा, जे कतेक आन लोकक रहल हो, एक गोट कृष्ण अथवा रामक संग जुड़ि गेल अछि। जोड़ऽ वलाकेँ कमाल प्राप्ति भेल। ईहो भऽ सकैत अछि जे कोनो ने कोनो चमत्कारिक पुरुष राम आ कृष्णक नाम भेल हो। चमत्कार सेहो हुनका संसारक इतिहासमे अनहोनी रहल हो। ओना ओहि ओहि गाथाकार लोकनिक ई कम अनहोनी चमत्कार नञि अछि, जे राम आ कृष्णक जीवनक घटना सभकेँ एहि क्रममे बान्हलक अछि जे इतिहास सेहो ओकरा सोझामे लजा गेल अछि। आइ केर हिन्दुस्तानी राम आ कृष्णक गाथा केर एक-एक व्याख्याकेँ चावसँ आ सप्रमाण जानै छथि, जखनकि ऐतिहासिक बुद्ध आ अशोक हुनका लेल धुन्धला स्मृति-मात्र रहि गेल अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>महाभारत हिन्दुस्तानक पूर्व-पश्चिम यात्रा अछि, जाहि तरहे रामायण उत्तर-दक्षिण यात्रा अछि। पूर्व-पश्चिम यात्राक नायक कृष्ण छथि, जाहि तरहे उत्तर-दक्षिण यात्राक नायक राम छथि। मणिपुरसँ द्वारिका धरि कृष्ण वा हुनकर सहचर लोकनिक पराक्रम भेल अछि, जेना जनकपुरमे श्रीलंका धरि राम वा हुनकर सहचर लोकनिक। रामक काम अपेक्षाकृत सहज छल। कमसँ कम ओहि काममे एकरसता बेसी छल। रामक तुलना वा दोस्ती भेल भील, किरात, किन्नर, राक्षस इत्यादिसँ, जे हुनका अपन सभ्यतासँ फराक छल। रामक काम छल हिनका लोकनिकेँ अपनामे सम्मिलित करब आ हुनका सभकेँ अपना सभ्यतामे ढ़ालब, चाहे हरेबाक बाद वा हरेने बिनु।</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णक वास्ता पड़ल अपने लोकसँ। एक्क सभ्यताक दू गोट अङमेसँ एककेँ लऽ भारतक पूर्व-पश्चिम एकता कृष्णकेँ स्थापित करऽ पड़ल। एहि काममे पेच बेसी छल। तरह-तरहक सन्धि आ विग्रहक क्रम चलल नञि कतेक चालाकी सभ आ धूर्तता सभ सेहो भेल। राजनीतिक निचोड़ सेहो सोझा आयल- एहन छनि कऽ जेहन फेर कहियो ने भेल। अनेक ऊंचाइ सेहो छूबल गेल। अश्चर्य चकित करऽ वाल किस्सा सहो भेल। जेना पूब-पश्चिमक राजनीति जटिल छल, तहिना लोक सभक अपसी सम्बन्ध सेहो, विशेषत: पुरुष-महिलाक। अर्जुनक मणिपुर वाली चित्रागंदा, भीमक हिडम्बा आ पाञ्चालीक तँ किस्सा की कहल जाय। कृष्णक पीसी कुन्तीक एक गोट बेटा छल अर्जुन, दोसर कर्ण, दुनू गोटे फराक फराक बापसँ, अर्जुनक वध छलसँ करबा लेल अर्जुनके ँ कृष्ण उकसेलनि। तहियो कियक जीवनक निचोड़ छनि कऽ आयल? कारण कृष्ण सन निस्वार्थ मनुष्य कहियो नञि भेल आ ओहिसँ बढ़ि कऽ तँ कहियो होयब सेहो असम्भव अछि। राम उत्तर-दक्षिण एकताक ने मात्र नायक बनला, राजा सेहो भेला। कृष्ण तँ अपन मुरली बजबैत रहला। महाभारतक नायिका द्रौपदीसँ महाभारतक नायक कृष्ण कहियो किछु नञि लेलनि, मात्र देलनि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>पूब-पश्चिम एकताक दू गोट धुरी स्पष्ट अछि जे कृष्णक कालमे छल। एक गोटपटना-गयाक मगध-धुरी आ दोसर हस्तिनापुर-इन्द्रप्रस्थक कुरु-धुरी। मगध-धुरीक सेहो पसराव अपने कृष्णक मथुरा धरि छल जतऽ मगध-नरेश जरासन्धक जमाइ कंस राज्य करै छला। बीचमे शिशुपाल आदि मगधक आश्रित-मित्र छला। मगध-धुरीक विरुद्ध कुरु-धुरीक सशक्त निमार्ता कृष्ण छला। कतेक पैघ पसाराव केलनि कृष्ण एहि धुरीक। पूबमे मणिपुरसँ लऽ पश्चिममे द्वारिका धरि एहि कुरु-धुरीमे समावेश केलनि। देशक दुनू सीमा, पूबक पहाड़ी सीमा आ पश्चिमक समुद्री सीमाकेँ फाँसलनि आ बान्हलनि। एहि धुरीकेँ कायम आर बेसी शक्तिशाली करबा लेल कृष्णकेँ कतेक मेहनति आ कतेक पराक्रम करऽ पड़ल, आर कतेक नम्मा बुद्धि सोचऽ पड़लनि। ओ अपन पहिल प्रहार अपने घर मथुरामे मगधराजक जमादपर केलनि। ओहि समय सम्पूर्ण हिन्दुस्तानमे ई लड़ाइ गूञ्जल होयत। कृष्णक ई पहिल ललकार छल। वाणी द्वारा नञि, ओ कर्म द्वारा रण-भेरी बजौलनि। के एकरा अनसुनी कऽ सकैत छलञ सभकेँ निमंत्रण भऽ गेल ई सोचबा लेल जे मगध राजाकेँ अथवा जिनका कृष्ण कहय ओकरा सम्राटक रूपमे चुनी। अन्तिम चुनाव सहो कृष्ण पैघ छल रूपमे रखलनि। कुरु-वंशमे मात्र न्याय-अन्यायक आधारपर दू टुकड़ी भेल आ ओहिमे अन्यायी टुकड़ीक संग मगध-धुरीकेँ जुड़वा देलनि। कृष्ण नञि सोचने हेता जे ओ तँ कुरुवंशक आपसी झगड़ा अछि। कृष्ण जानै छला जे ओ तँ इन्द्रप्रस्थ-हस्तिनापुरक कुरु-धुरी आ राजगिरिक मगध-धुरीक झगड़ा अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>राजगिरि राज्य कंस-वधपर तिलमिला उठल होयत। कृष्ण पहिल बेरमे मगधक पश्चिमी शक्तिकेँ साफ खत्म कऽ देलनि। ओना एखन तँ तागति बड़ बेसी बटोरबाक छल आ बढेबाक </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>छल। ई तँ मात्र आरम्भ छल। नीक आरम्भ भेल। सम्पूर्ण जगतकेँ ज्ञात भऽ गेल। ओना कृष्ण कोनो बुरबक थोरेहि छला जे आरम्भक लड़ाइकेँ अन्तक बना देता। हुनका लग एतेक तागति तँ छलनि नञि जे कंसक ससुर आ सम्पूर्ण हिन्दुस्तानक तागतिसँ लड़ि बैसता। प्रहार कऽ कऽ, संसारकेँ डंका सुना कऽ कृष्ण भागि गेला। बेसी दुर सेहो नञि भागला, द्वारिकामे। तखनेसँ हुनक नाम रणछोड़दास पड़लनि। गुजरातमे आइयो हजारो लोक, सम्भवत: एक लाखसँ सेहो बेर लोक हेता, जिनकर नाम रणछोड़दास छनि। पहिने हम एहि नाम हसि दैत छला, मुस्कायब तँ कहियो नञि छोड़ब। ओना तँ हिन्दुस्तानमे आरो देवता लोकनि छथि जे अपन पराक्रम भागि कऽ देखेलनि, जेना ज्ञानवापीक शिव। ई पुरान देश अछि। लड़ैत-लड़ैत थाकल हड्डी सभकेँ भागवाक अवसर भेटक चाही। ओना कृष्ण थाकल पिण्डली सभक कारण नञि भागलनि। ओ भागला बढ़ैत जुआनीक हड्डी सभक कारणे ँ। एखन हड्डी सभकेँ बढ़बा लेल आ पसरबा लेल आर अवसर भेटक चाही छल। कृष्णक पहिल लड़ाइ तँ आइ धरिक छापामार लड़ाइ केर समान छल, वार करी आ भागि जाय। अफसोच अछि जे किछु भक्त लोकनि भागबा मात्रमे मजा लै छथि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>द्वारिका मथुरासँ सीधा दुरीपर लगभग 700 मील अछि। वर्तमान सड़कक दुरी जँ मापल जाय तँ लगभग 1,050 मील होइत अछि। बिचका दूरी एहि तरहे लगभग 850 मील होइत अछि। कृष्ण अपन शत्रुसँ बेसी दूरसँ निकलिये गेला, संगे संग देशक पूर्व-पश्चिम एकता हासिल करबा लेल ओ पश्चिमक अन्तिम बान्हकेँ बान्हि लेलनि। बादमे, पाँचो पाण्डव लोकनिक बनवास युगमे अर्जुनक चित्रांगदा आ भीमक हिडम्बाक माध्यमे ओ पूबक अन्तिम नाकाकेँ सेहो बान्हलनि। एहि दूरी सभकेँ मापबा लेल मथुरासँ अयोध्या, अयोध्यासँ राजमहल आ राजमहलसँ इम्फालक दूरी जानब आवश्यक अछि। यैह रहल होयत ओहि समयक महान राजमार्ग। मथुरासँ अयोध्याक बिचक दूरी लगभग 300 मील अछि। अयोध्यासँ राजमहल लगभग 470 मील अछि। राजमहलसँ इम्फालक बिचका दूरी लगभग सवा पाँच सय मील अछि, ओना वर्तमान सड़कसँ दूरी लगभग 850 मील आ सीधा दूरी लगभग 380 मील अछि। एहि तरहे मथुरासँ इम्फालक फासिला ओहि समयक राजमार्ग द्वारा लगभग 1,600 मील रहल होयत। कुरु-धुरीक केन्द्रपर कब्जा करब आ ओकरा सशक्त बनेबाक पहल कृष्ण केन्द्रसँ 800 मील दूर भागि आ अपन सहचर आ चेला चपाटी लोकनिकेँ ओ 1,600 मील दूर धरि घूमेलनि। पूब-पश्चिमक पूर्ण भारत यात्रा भऽ गेल। ओहि समयक भारतीय राजनीतिकेँ समझबा लेल किछु आर दूर जायब आवश्यक अछि। मथुरासँ बनारसक फासिला लगभग 370 मील आ मथुरासँ पटना लगभग 500 मील अछि दिल्लीसँ, जे तखन इन्द्रप्रस्थ छल, मथुराक फासिला लगभग 90 मील अछि। पटनासँ कलकत्ताक फासिला लगभग सवा तीन सय मील अछि। कलकत्ताक फासिलाक कोनो विशेष तात्पर्य नञि, मात्र एतबे जे कलकत्ता सेहो किछु समय धरि हिन्दुस्तानक राजधानी रहल अछि, भने गुलाम हिन्दुस्तानक। मगध-धुरीक पुनर्जन्म एक अर्थमे कलकत्तामे भेल। जाहि तरहे कृष्ण-कालीन मगध-धुरी लेल राजगिरि केन्द्र अछि, ओहि तरहे ऐतिहासिक मगध-धुरी लेल पटना वा पाटलिपुत्र के न्द्र अछि, आ एहि दुनूक फासिला लगभग 40 मील अछि। पटना-राजगिरि केन्द्रक पुनर्जन्म कलकत्तामे होइत अछि, एकर इतिहासक अध्ययन विद्यार्थी अपने करथु, चाहथि तँ अध्ययन करबाक क्रममे सन्तापपूर्ण विवेचन करय जे ई काम विदेशी तत्वावधानमे कियक भेल। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण मगध-धुरीक नाश कऽ कऽ कियक प्रतिष्ठा करऽ चाहलनि? एकर एक गोट जवाब तँ साफ अछि, भारतीय जागरणक बाहुल्य ओहि समय उत्तर आ पश्चिममे छल जे राजगिरि आ पटनासँ बहुत दूर पड़ि जाइत छल। ओकरा अतिरिक्त मगध-धुरी किछु पुरान बनि चुकल छल, शक्तिशाली छल, ओना ओकर पसराब संकुचित छल। कुरु-धुरी नव छल आ कृष्ण एकर तागति आ एकर पसराब दुनू केर सर्वशक्तिसम्पन्न निमार्ता छल, मगध-धुरीकेँ जाहि तरहे चाहिता सम्भवत: मोड़ि नञि सकत, कुरु-धुरीकेँ अपन इच्छाक अनुसार मोड़ि आ पसारि सकैत छल। सम्पूर्ण देशकेँ बान्हबाक जे छल हुनका। कृष्ण त्रिकालदर्शी छला। ओ देख नेने हेता जे उत्तर-पश्चिममे आगा चलि कऽ यूनानी, हूणा, पठान, मुगल आदि सभक आक्रमण होयत। एहिलेल भारतीय एकताक धुरीक के न्द्र कतौ ओहि ठाम रचक चाही, जे एहि आक्रमणक सशक्त मोकाबिला कऽ सकय। ओना त्रिकालदर्शी कियक ने देख पेलक जे एहि विदेशी आक्रमणक पहिने देशी मगध-धुरी बदला चुकाओत आ सैकड़ो बरख धरि भारतपर अपन प्रभुत्व कायम करत आ आक्रमणक समय धरि कृष्णक भूमिक लग माने कन्नौज आ उज्जैन धरि खिसकि चुकल होयत, ओना अशक्त अवस्थामे। त्रिकालदर्शी देखलनि सम्भवत: ई सभ किछु हो, ओना किछु नञि कऽ सकला हो। ओ सदिखन लेल अपना देशवासी लोकनिकेँ कोना ज्ञानी आ साधु दुनू बनिबतथि। ओ तँ मात्र बाट देखा सकैत छला। बाटमे सेहो सम्भवत: त्रुटि छल। त्रिकालदर्शीकेँ इहाहे देखक चाही छल जे ओकरा बाटपर ज्ञानी नञि, अनाड़ी सेहो चलता आ ओ कतेक भारी नुकसान उठेता। रामक बाट चलि कऽ अनाड़ीक सहो बेसी नञि बिगरैत, भने बनब सेहो कम होइत अछि । अनाड़ी कुरु-पाञ्चाल सन्धिक की के लक? </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कुरु-धुरीक आधार-शिला छल कुरु-पाञ्चाल सन्धि। लगपासक एहि दुनू क्षेत्रक वज्र समान एक कायम करबाक छल जे कृष्ण ओहि लीला सभक माध्यमे केलनि, जाहिसँ पाञ्चालीक विवाह पाँचो पाण्डवसँ भऽ गेल। ई पाञ्चाली सेहो अद्भुत नारी छली। द्रौपदीसँ बढ़ि, भारतक क्यौ प्रखर-मुखी आ ज्ञानी नारी नञि। कोनो कुरु सभाकेँ जवाब देबा लेल ओ ललकारैत अछि, जे व्यक्ति अपनाकेँ हारि चुकल हो कियक दोसरकेँ दावपर रखबाक ओकरामे स्वतंत्र सत्ता अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>पाँचो पाण्डव आ अर्जुन सेहो ओकरा सोझा फीका छल। ई कृष्णा तँ कृष्णक लायक छली। महाभारतक नायक कृष्ण, नायिका कृष्णा। कृष्णा आ कृष्णक सम्बन्ध सेहो विश्व-साहित्यमे बेजोड़ अछि। दुनू सखा-सखीक सम्बन्ध पूर्ण रूपसँ मन केर देन छल वा ओहिमे कुरु-धुरीक निर्माण आ पसराबक अंश छल? जे हो, कृष्णा आ कृष्णक ई सम्बन्ध राधा आ कृष्णक सम्बन्धसँ कम नञि, मुदा साहित्यिक आ भक्त लोकनिक नजरि एहि दिस कम पड़ल अछि। भऽ सकैत अछि जे भारतक पूब-पश्चिम एकताक एहि निमार्ताकेँ अपन सीखक अनुसार मात्र कर्म, नञि कि कर्मफलक अधिकारी होबऽ पड़लनि, सम्भवत: एहिलेल जे जँ व्यस्क कर्मफल-हेतु बनि जेता, तँ एतेक अनहोनी निमार्ता ओ भये नञि सकैत छला। ओ कहियो लोभ नञि केलनि जे मात्र अपन मथुराकेँ धुरी-केन्द्र बनाबी, हुनका लेल दोसरक इन्द्रप्रस्थ आ हस्तिनापुर मात्र नीक रहल। ओहि तरहे कृष्णाकेँ सेहो सखी रूपमे रखलनि, जेकरा संसारक लोक अपन कहैत अछि, ओहन नञि बनेलक। के जानय जे कृष्ण लेल ई आसान छल वा एहिमे सेहो हुनकर हृदय दुखा रहल छल। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णा अपन नामक अनुरूप लाली गोराइ वाली छली, बड़ बसी सुन्नर रहल हेती। हुनकर बुद्धिक तेज, हुनक चकित-हरिण जका आखिमे चमकैत रहल हेतनि। गोरकी केर अपेक्षा सुन्नर लाली गोराइ, नखशिख आ अंगमे बेसी छटगर होइत अछि। राधा गोर रहल हेती। बालक आ युवक कृष्ण राधामे एकरस रहला। प्रौढ़ कृष्णक मनपर कृष्णा छायल रहल हेती, राधा आ कृष्ण तँ एक छलाहे। कृष्णक सन्तान लोकनि कहिया धरि हुनकर गलती दोहराबैत रहता। बेसमझ जुआनीमे गारकीसँ उलझब आ अधेड़ अवस्थामे ललकी गोराइ वालीकेँ निहारब। कृष्ण-कृष्णा सम्बन्धमे आ किछु हो ने हो, भारतीय मर्द लोकनिकेँ श्याामाक तुलनामे गोरकीक प्रति अपन पक्षपातपर फेरोसँ विचार करक चाही। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>रामायणक नायिका गोर अछि। महाभारतक नायिका कृष्णा अछि। गारकीक अपेक्षा लाली गोराइ बेसी सजीव अछि। जे किछु हो, एहि कृष्ण-कृष्णा सम्बन्धक अनाड़ी हाथे फेरो पुनर्जन्म भेल। नञि रहल ओहिमे कर्मफल आ कर्मफल हेतु त्याग। कृष्णा पाञ्चाल यानी कन्नौजक क्षेत्रक छला, संयुक्ता सेहो। धुरी-केन्द्र इन्द्रप्रस्थक अनाड़ी राजा पृथ्वीराज अपन पुरखा कृष्णक बाट नञि चलि सकल। एकरा पञ्चाली द्रौपदीक माध्यमे कुरु-धुरीक आधार-शिला राखल गेल, ओकरा पाञ्चाली संयुक्ताक माध्यमे दिल्ली-कन्नौजक दौड़ जे विदेशी सभक सफल आक्रमणक कारण बनल। कखनो कखनो लगैत अछि जे व्यक्तिक तँ नञि, मुदा इतिहासक पुनर्जन्म होइत अछि, कहियो फीका आ कहियो रंगीला। कतऽ द्रौपदी आ कतऽ संयुक्ता, कतऽ कृष्ण आ कतऽ पृथ्वीराज, ई ठीक नञि। फीका आ मारात्मक पुनर्जन्म, मुदा पुनर्जन्म तँ अछिये। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्णक कुरु-धुरीक आर सेहो रहस्य रहल होयत। साफ अछि जे राम आदर्शवादी एकरूप एकत्वक निमार्ता आ प्रतीक छल। ओहि तरहे जरासन्ध भौतिकवादी एकत्वक निमार्ता छला। आइ काल्हि किछु गोटै कृष्ण आ जरासन्ध युद्धकेँ आदर्शवाद-भौतिकवादक युद्ध मानऽ लगला अछि। ओ ठीक लगैत अछि, मुदा आधा विवेचन अछि। जरासन्ध भौतिकवादी एकरूप एकत्वक इच्छुक छला। बादक मगधीय मौर्य आ गुप्त राज्यमे किछु हद धरि एहि भौतिकवादी एकरूप एकत्वक प्रादुर्भाव भेल आ ओहि केर अनुरूप बौद्ध धर्मक। कृष्ण आदर्शवादी बहुरूप एकत्वक निमार्ता छल। जहाँ धरि हमरा बूझल अछि, एखन धरि भारतक निर्माण भौतिकवादी एकत्वक आधारपर कहियो नञि भेल। चिर चमत्कार तँ तखन होयत जखन आदर्शवाद आ भौतिकवादक मिलल-जुलल बहुरूप एकत्वक आधारपर भारतक निर्माण होयत। एखन धरि तँ कृष्णक प्रयास सर्वाधिक मानवीय प्रतीत होइत अछि, चाहे अनुकरणीय रामक एकरूप एकत्व मात्र हो। कृष्णक बहुरूपतामे ओ त्रिकाल-जीवन अछि जे आनमे नञि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण यादव-शिरोमणि छला, मात्र क्षत्रिय राजा नञि, सम्भवत: क्षत्रिय ओतेक नञि छला, जतेक अहीर। तखने तँ अहीरिन राधाक स्थान अडिग अछि, क्षत्राणी द्रौपदी हुनका हटा ने पेलक। विराट् विश्व आ त्रिकालक उपयुक्त कृष्ण बहुरूप छला। राम आ जरासन्ध एकरूप छला, चाहे आदर्शवादी एकरूपतामे के न्द्रीयकरण आ क्रूरता कम हो, मुदा किछु ने किछु केन्द्रीयकरण तँ दुनूमे होइत अछि। मौर्य आ गुप्त राज्यमे कतेक केन्द्रीयकरण छल, सम्भवत: क्रूरता सेहो। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>बेचारो कृष्ण एतेक नि:स्वार्थ मेहनति केलनि, मुदा जन-मनमे मात्र राम आगा रहला। सिर्फ बंगाल मात्रमे शव - 'बोल हरि, हरि बोल' केर उच्चारणसँ - अपन अन्तिम यात्रापर निकालल जाइत अछि, नञि तँ किछु दक्षिणकेँ छोड़ि सम्पूर्ण भारतमे हिन्दू शव'राम नाम सत्य है' केर संग लऽ जाओल जाइत अछि। बंगालक एतेक तँ नञि तहियो उड़ीसा आ असममे कृष्णक स्थान नीक अछि। कहब कठिन अछि जे राम आ कृष्णमे के उन्नीस, के बीस छथि। सभसँ आश्चर्यक बात अछि जे स्वयं ब्रजक चारू कातक भूमिक लोक सेहो एकद दोसरकेँ 'जय रामजी' सँ नमस्कार करै छथि। सड़क चलैत अनचिन्हार लोककेँ सेहो 'जय रामजी' बड़ मीठ लागैत छनि, सम्भवत: एक कारण ईहो अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>राम त्रेताक मीठे, शान्त आ सुसंस्कृत युगक देवता छथि। कृष्ण पकल, जटिल, करूगर आ प्रखर बुद्धि युगक देवता छथि। राम गम्य छथि, कृष्ण अगम्य छथि। कृष्ण एतेक बेसी मेहनति केलनि जे हुनक वंशज हुनका अपन अन्तिम आदर्श बनेबासँ घबड़ाइत छथि, जँ बनबैत छथि तँ हुनकर मित्रभेद आ कूटनीतिक नकल करै छथि, हुनकर अथक निस्व हुनका लेल असाध्य रहैत अछि। एहिलेल कृष्ण हिन्दुस्तानमे कर्मक देवता नञि बनि सकला। कृष्ण कर्म रामसँ बेसी केलनि अछि। कतेक सन्धि आ विग्रह आ प्रदेश सभक आपसी सम्बन्धक ताग हुनका पलटऽ पड़ैत छनि। ओ बड़ बेसी मेहनती आ पराक्रमी छला। एकर ई माने नञि जे प्रदेश सभक अपासी सम्बन्धमे कृष्ण नीति एखन सेहो चलाओल जाय। कृष्ण जे पूब-पश्चिमक एकता दऽ गेला। एकरा संग-संग हुनकर नीतिक औचित्य सेहो खत्म भऽ गेल। बचि गेल कृष्णक मन आर हुनकर वाणी। आओर बचि गेल रामक कर्म। एखन धरि हिन्दुस्तानी एहि दुनू केर समन्वय नञि कऽ पेला अछि। करी तँ रामक कर्ममे सेहो परिवर्तन आयल। राम कानै छथि, एतेक जे मयार्दा भंग होइत अछि। कृष्ण कहियो नञि कानै छथि। आँखि अवश्य नोराइत छनि हुनकर, किछु अवसरपर, जेना जखन कोनो सखी वा नारीकेँ दुष्ट लोक नाङट करबाक प्रयास करैत अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>केहन मन आ वाणी छल ओहि कृष्णक। एखनो तखुनका गोपी लोकनि आ जे चाहै ओ, हुनकर वाणी आ मुरलीक तान सुनि कऽ रस विभोर भऽ सकै छथि। आओर अपन चमड़ाक बाहर उछलि सकै छथि। संगे कर्म-संगक त्याग, सुख-दु:ख, शीत-उष्ण, जय-अजयक समत्व केर योग आ सभ भूतमे एक अव्यय भावक सुरीला दर्शन, हुनकर वाणीसँ सुनि सकै छथि। संसारमे एक मात्र कृष्ण भेला जे दर्शनकेँ गीत बनेलनि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>वाणीक देवी द्रौपदीसँ कृष्णक सम्बन्ध केहन छल। की सखा सखीक सम्बन्ध अपने एक अन्तिम सीढ़ी अछि आ असीम मैदान अछि, जेकरा बाद आर कोनो सीढ़ी आ मैदानक आवश्यकता नञि? कृष्ण छलिया अवश्य छला, ओना कृष्णासँ ओ कहियो छल नञि केलनि। सम्भवत: एहिलेल ओ वचनबद्ध छला। जखन कखनो कृष्णा हुनका याद केलनि, ओ एला। स्त्री-पुरुषक किसलय-मित्रताकेँ, आइ काल्हिक वैज्ञानिक, अवरुद्ध रसिकताक नामसँ स्मोबोधित करै छथि। ई अवरोध सामाजिक वा मन केर आन्तरिक कारणसँ भऽ सकैत अछि। पाँचो पाण्डव कृष्णक भाइ छला आ द्रौपदी कुरु-पाञ्चाल सन्धिक आधार-शिला छल। अवरोधक सभ कारण उपस्थित छल। तहियो भऽ सकैत अछि जे कृष्णकेँ अपन चित्त प्रवृत्ति सभक कहियो निरोध नञि करऽ पड़ल होनि। ई हुनका लेल आसान आ अन्तिम सम्बन्ध छल, ठीक ओतेक आसान आ रसमय, जेना राधासँ प्रेमक सम्बन्ध छलनि। जँ ई सय अछि तँ कृष्ण-कृष्णाक सखा-सखी सम्बन्धक विवरण विश्व भरिमे विश्वासक होबक चाही आ विस्तृतसँ, जाहिसँ स्त्री-पुरुष सम्बन्धक एक गोट नव कोलखी खूजि सकय। जँ राधाक छटा कृष्णपर सदिखन छायल रहैत छनि, तँ कृष्णक घटा सेहो हुनकापर छायल रहैत अछि। जँ राधाक छटा निराला अछि, तँ कृष्णक घटा सेहो। छटामे तुष्टिप्रदान रस अछि, घटामे उत्कण्ठा-प्रधान कर्तव्य।</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>राधा-रसतँ निराला अछिये। राधा-कृष्ण छथि, राधा कृष्णक स्त्री रूप आ कृष्ण राधाक पुरुष रूप। भारतीय साहित्यमे राधाक उल्लेख बहुत पुरान नञि अछि, कारण सभसँ पहिल बेर पुराणमे आबैत अछि 'अनुराधा' केर नामसँ। नामे कहैत अछि जे प्रेम आ भक्तिक ओ स्वरूप, जे आत्मविभोर अछि, जाहिसँ सीमा बान्हऽ वला चमड़ा नञि रहि जाइत अछि। आधुनिक समयमे मीरा सेहो आत्मविभोरताकेँ पेबाक प्रयास केलनि। बहुत दूर धरि गेली मीरा, सम्भवत: ओतेक दूर गेली जतेक कोनो सजीव देह लेल सम्भव हो। तहियो, मीराक आत्मविभोरतामे किछु गर्मी छल। कृष्णकेँ तँ के के जरा कसैत अछि, सुलगा सेहो नञि सकै छथि, ओना मीरा लग बैसबामे हुनका अवश्य घाम चूबैन, कमसँ कम गर्मी तँ लागय। राधा नञि गरम छथि आ नञि ठण्ड, राधा पूर्ण छथि। मीराक किस्सा एक आर अर्थमे बेजोड़ अछि। पद्मिनी मीराक पुरखिन छली। दुनू चित्तौड़क नायिका छथि। लगभग ढ़ाइ सय बरखक अन्तर अछि। के पैघ अछि, ओ पद्मिनी जे जौहर करै छथि वा ओ मीरा जेकरा कृष्ण लेल नाचबासँ क्यौ मना नञि कऽ सकल। पुरान देशक यैह प्रतिभा अछि। पैघ जमाना देखने अछि ई हिन्दुस्तान। की पद्मिनी थकै त-थकैत सैकड़ो बरखमे मीरा बनि जाइ छथि? वा मात्र मीरा पद्मिनीक श्रेष्ठ स्वरूप अछि? अथवा जखन प्रताप आबै छथि, तखन मीरा फेरो पद्मिनी बनैत अछि। हे त्रिकालदर्शी कृष्ण! की अहाँ मात्र एक गोटमे मीरा आ पद्मिनी नञि बना सकै छी?</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>राधा-रसक पूराक पूरा मजा तँ ब्रज-रजमे भेटैत अछि। हम सरयू आ अयोध्याक बेटा छी। ब्रज-रसमे सम्भवत: कहियो ने ओंघरा सकब। ओना मनसँ तँ तँ ओंघरा चुकल छी। श्री राधाक नगरी बरसाने लग एक राति रहि हम राधानारीक गीत सुनने छी।</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>कृष्ण पैघ छलिया छला। कहियो श्यामा मालिन बनि, राधाकेँ फूल बेचऽ आबैत छला। कहियो वैद्य बनि आबैत छल, प्रमाण देबा लेल जे राधा एखन सासुर जाय लायक नञि छथि। कहियो राधा प्यारीकेँ गोदना गोदेबाक न्योता देबा लेल गोदनहारिन बनि आबैत छला। कहियो वृन्दाक सांड़ी पहिर आबैत छला आ जखन राधा हुनकासँ एक बेर चिपकि कऽ फराक होइत छली, सम्भवत: झुंझलाकऽ, सम्भवत: इतराकऽ, तहियो कृष्ण मुरारीकेँ छट्ठीक दूध याद आबैत छल, बैस कऽ समझाउ राधारानीकेँ जे वृन्दासँ आँखि नञि लड़ाबी। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>हमरा जानैत नारी जँ नर केर बराबर भेल अछि, तँ मात्र ब्रजमे आ कान्हाक लग। सम्भवत: एहिलेल आइयो हिन्दुस्तानक औरत वृन्दावनमे जमुनाक कात एक गाछमे रूमालक समान चुनड़ी बान्हबाक अभिनय करै छथि। के औरत नञि चाहत कन्हैयासँ अपनी चुनड़ी हरायब, कारण के औरत नञि जानैत अछि जे दुष्टजन द्वारा चीरहरणक समय मात्र कृष्ण हुनक चुनड़ी घूरायत। सम्भवत: जे औरत गाछमे चीर बान्है छथि, हुनका ई सभ कहबापर ओ लजेती, ओना हुनक पुत्र, पुण्य आदिक कामनाक पाछा सेहो कोन कोन सुषुप्त याद अछि। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>ब्रजक मुरली लोककेँ एतेक विह्रल कोना बना दैत अछि जे ओ कुरुक्षेत्रक कृष्णकेँ बिसरि जेता आ फेर हमरा लगैत अछि जे अयोध्याक राम मणिपुरसँ द्वारिकाक कृष्णकेँ कहियो बिसरऽ नञि देत। जतऽ हम चीर बान्हबाक अभिनय देखलौ ओकरे नीचा वृन्दावनक गन्दा पानिक नाला बहैत देखलौ, जमुनासँ मिलैत अछि आ राधारानीक बरसाने केर रंगीली गलीमे पैर बचा-बचा कऽ राखऽ पड़ैत अछि जे कतौ कोनो गन्दगीमे नञि सना जाय। ई वैह रंगीली गली अछि, जतऽर्स बरसाने केर औरत फगुआमे लाठी लऽ कऽ निकलै छथि आ जिनका नुक्कड़पर नन्द गाममे मर्द मोट साफा बान्हि आ पैघ ढालसँ अपन रक्षा करैत अछि। राधारानी जँ आबि जाय, तँ ओ एहि नाला आ गन्दगी सभकेँ समाप्त कऽ, बरसाने केर औरत सभक हाथमे इत्र, गुलाल आ कनी गमकऽ वला रंगक पिचकारी थमेती आ नन्द गामक मर्दकेँ फगुआ खेलबा लेल न्योता देती। ब्रजमे महक आर नञि अछि, कुञ्ज नञि अछि, मात्र करील रहि गेल अछि। शीतलता खत्म अछि। बरसानेमे हम राधारानीक अहीरिन लोकनिकेँ बहुत ताकलौ। पाँच-दस घर होयत। ओतऽ बनियाइन आ ब्राह्मणि लोकनिक जुटाव भऽ गेल अछि। जखन कोनो जातिमे कोनो पैघ आदमी वा औरत भेल, तीर्थ-स्थान बनल आ मन्दिर आ दुकान देखैत देखैत आयल, तखन एहि द्विज नारी सभक चेहरा सेहो म्लान छल, गरीब, कृश आ रोगी। किछु गोटे हमरा मूर्खतावश द्विज-शत्रु समझऽ लगला अछि। हम तँ द्विज-मित्र छी, एहि लेल देख रहल छी जे राधारानीक गोपी सभकेँ, मल्लाहिन आ चमाइनकेँ हटा कऽ द्विजनारी सभ अपन कान्ति हेरा देलक अछि। मिलाउ ब्रजक रजमे पुष्पक महक, दू गोट हिन्दुस्तानकेँ कृष्णक बहुरूपी एकता, हटाउ रामक एकरूपी द्विज-शूद्र धर्म, ओना चली रामक मयार्दा वला बाटपर, सच आ नियमक पालन कऽ। </b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b>सरयू आ गंगा कर्तव्यक धार अछि। कर्तव्य कहियो कहियो कठोर भऽ अन्यायी भऽ जाइत अछि आ घाटा कऽ बैसैत अछि। जमुना आ चम्बल, केन तथा दोसर जमुना-मुखी धार रसक धार अछि। रसमे मिलन अछि, कलह मिटबैत अछि। ओना आलस्य सेहो अछि, जे गिरावटमे मनुष्यकेँ निकम्मा बना दैत अछि। एहि रसभरी इतराइत जमुनाक कात कृष्ण अपन लीला केलनि, मुदा कुरु-धुरीक के न्द्र ओ गंगाक काते बसेलनि। बादमे हिन्दुस्तानक किछु राज्य जमुनाक कात बनल आ एक एखनो चलि रहल अछि। जमुना, की अहाँ कहियो बदलब, आखिर गंगामे जा अहाँ खसै छभ्। की कहियो एहि भूमिपर रसमय कर्तव्यक उदय होयत। कृष्ण! के जानै अहाँ छलौ वा नञि। कोना अहाँ राधा-लीलाकेँ कुरु-लीलासँ निम्हालौ। लोक कहैत अछि जे युवा कृष्णक प्रौढ़ कृष्णसँ कोनो सम्बन्ध नञि। कहै छथि जे महाभारतमे राधाक नाम धरि अछि। बात एतेक सच नञि, कारण शिशुपाल तामशमे कृष्णक पुरान बात साधारण तौरपर बिना नामकरणक बतेने अछि। सभ्य लोक एहन उल्लेख असमय नञि कयल करैत, जे समझै छथि ओ, आ जे नञि समझै छथि सेहो। महाभारतमे राधाक उल्लेख कोना भऽ सकैत अछि। राधाक वर्णन तँ ओतहि होयत जतऽ तीन लोकक स्वामी हुनकर दास अछि। रासक कृष्ण आ गीताक कृष्ण एक छथि। नञि जानि हजारो बरखसँ एखन धरि पलड़ा एमहर वा ओमहर कियक भारी भऽ जाइत अछि? बताउ कृष्ण!</b></span></div>
<div>
<span style="color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small;"><b><br /></b></span></div>
</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-90042106830526901332013-09-05T09:53:00.003+05:302013-09-05T09:53:53.603+05:30गजल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
कहियो तँ हमर घरमे चान एतै</div>
<div>
नेनाक ठोर बिसरल गान गेतै</div>
<div>
<br /></div>
<div>
निर्जीव भेल बस्ती सगर सूतल</div>
<div>
सुतनाइ यैह सबहक जान लेतै</div>
<div>
<br /></div>
<div>
मानक गुमान धरले रहत एतय</div>
<div>
नोरक लपटिसँ झरकिकऽ मान जेतै</div>
<div>
<br /></div>
<div>
सुर ताल मिलत जखने सभक ऐठाँ</div>
<div>
क्रान्तिक बिगुलसँ गुंजित तान हेतै</div>
<div>
<br /></div>
<div>
हक अपन "ओम" छीनत ताल ठोकिकऽ</div>
<div>
छोडब किया, कियो की दान देतै</div>
<div>
<br /></div>
<div>
(दीर्घ-दीर्घ-ह्रस्व-दीर्घ)-(ह्रस्व-दीर्घ-दीर्घ-दीर्घ)-(ह्रस्व-दीर्घ-दीर्घ)</div>
<div>
(मुस्तफइलुन-मफाईलुन-फऊलुन)- प्रत्येक पाँतिमे एक बेर</div>
</div>
OM PRAKASHhttp://www.blogger.com/profile/17031295686148330419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-89667838181015605612013-08-09T15:43:00.001+05:302013-08-09T15:43:19.257+05:30मिथिला राज्य किऐक?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;"><b><span style="color: red; font-size: large;">मिथिला राज्य किऐक?</span></b></span><br />
<br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11px; line-height: 14px;" /><a aria-haspopup="true" aria-owns="js_292" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=637903491&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22stream%22%7D" href="https://www.facebook.com/pravin.choudhary?hc_location=stream" id="js_293" style="background-color: white; color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; font-weight: bold; line-height: 17px;">Pravin Narayan Choudhary</a><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhf-2FpLfQCb-fIGssakx71PZLPfwcX2lco5QE0gs81HPLFIKQan4yEswAHSV9R9DFYEDpZugYKRAAY0GYd8DZj5D7OiJJ9ONVO94FL58O_I2dhpoM_pQzEw_8AqAblLCToFlrC-TEfPSU/s1600/Mithila_Map.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="365" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhf-2FpLfQCb-fIGssakx71PZLPfwcX2lco5QE0gs81HPLFIKQan4yEswAHSV9R9DFYEDpZugYKRAAY0GYd8DZj5D7OiJJ9ONVO94FL58O_I2dhpoM_pQzEw_8AqAblLCToFlrC-TEfPSU/s400/Mithila_Map.jpg" width="400" /></a></div>
<b><span style="font-size: x-small;"><br style="background-color: white;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* संवैधानिक अधिकार सम्पन्नता लेल </span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* संस्कृति आ सभ्यताक संरक्षण लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* विशिष्ट पहिचान 'मैथिल' केर संरक्षण लेल </span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* पलायन आ प्रवासक खतरा सँ मिथिलाक रक्षा लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* आर्थिक पिछडापण आ उपेक्षा विरुद्ध स्वराज्यसम्पन्न विकास लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* स्वरोजगार संयंत्र - उन्नत कृषि - औद्योगिक विकास लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* बाढिक स्थायी निदान लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* शिक्षाक खसैत स्तर में सुधार लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* मुफ्त शिक्षा आ शत-प्रतिशत साक्षरताक लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* गरीबी उन्मुलन - हर व्यक्ति लेल रोजी, रोटी आ कपडा लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* जातिवादिताक आइग सँ जरि रहल समाजमें सौहार्द्रता लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* ऐतिहासिक संपन्नताकेर द्योतक धरोहरकेर संरक्षण लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* पर्यटन केन्द्रकेर स्थापना, विकास व संरक्षण लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* यात्रा संचार के लचरल पूर्वाधारमें ललित विकास लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* जल-स्रोत केर समुचित दोहन लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* मिथिला विशेष कृषि उत्पाद केर व्यवसायीकरण लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* जल-विद्युत परियोजना - जल संचार परियोजना लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* मिथिला विशेष शिक्षा पद्धति (तंत्र ओ कर्मकाण्ड सहित अन्य विधाक) अध्ययन केन्द्र लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* पौराणिक मिथिलादेश समान आर्थिक संपन्नता लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* पौराणिक न्याय प्रणाली समान उन्नत सामाजिक न्याय व्यवस्था लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* जन-प्रतिनिधि द्वारा वचन आ कर्म में ऐक्यता लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* भ्रष्ट आ सुस्त-निकम्मा प्रशासन तथा जनविरोधी शोषणके दमन लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* लचरल स्वास्थ्य रक्षा पूर्वाधार में नितान्त सुधार लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">* मुफ्त बिजली, पेयजल, शौच, गंदगी बहाव व्यवस्थापन लेल</span><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><br style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 14px;">स्वराज्य सदैव आमजन हितकारी होइछ। मिथिलाक गरिमा अपन स्वतंत्र अस्तित्व १४म शताब्दीक पूर्वार्द्ध धरि कायम रखलक। बादमें विदेशी शासककेर चंगूलमें फँसैत अपन गरिमासँ क्रमश: दूर भेल। एकर समुचित प्रतिकार लेल भारतीय गणतंत्रक विशालकाय शरीरमें आबो यदि राज्यरूपमें संवैधानिक मान्यता नहि पायत तऽ मिथिलाक सांस्कृतिक मृत्यु ओहिना तय अछि जेना एकर अपन लिपि, भाषा ओ समृद्ध लोक-परंपरा-संस्कृति आदि लोपान्मुख बनि गेल। बिना राजनीतिक संरक्षण आ समुचित प्रतिनिधित्वक प्रत्यक्ष प्रमाण ६५ वर्षक घोर उपेक्षा सोझाँमें अछि। अत: राष्ट्रीयता आ राष्ट्रवादिताक सशक्तीकरण संग-संग क्षेत्रीय संपन्नता आ सभ्यताक संरक्षण लेल मिथिला राज्य बनेनाय परमावश्यक अछि। </span></span></b></div>
MADAN KUMAR THAKUR http://www.blogger.com/profile/01456212634699587708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-10688031437417665242013-07-31T22:05:00.001+05:302013-07-31T22:05:37.430+05:30भिखारिन-हिन्दीसँ अनुवादित कथा- लेखक*रवींद्रनाथ टैगोर अनुवादक -रोशन कुमार मैथिल <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIqozycedtgrme1XuxjITwlhWj2BRw06JoB9O-h6BLbf4ffjPJEYSW4C4wq2VAzUx_Kh5P8gSi2D6egcXQZIKkQixkdfGvlxJjuOrjoPT5W3zgQ3c0yuPsbfVTkg3v5doikOzuZR6aZF4y/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIqozycedtgrme1XuxjITwlhWj2BRw06JoB9O-h6BLbf4ffjPJEYSW4C4wq2VAzUx_Kh5P8gSi2D6egcXQZIKkQixkdfGvlxJjuOrjoPT5W3zgQ3c0yuPsbfVTkg3v5doikOzuZR6aZF4y/s320/2.jpg" width="216" /></a></div>
भिखारिन-हिन्दीसँ अनुवादित कथा- लेखक*रवींद्रनाथ टैगोर<br />
अनुवादक -रोशन कुमार मैथिल<br />
<br />
अन्हरी प्रतिदिन मन्दिरक दुआरिपर जा ठाढ़ होइत छली, दर्शन के निहार बाहरि निकलैत छल तँ ओ अपन हाथ पसारि दैत छली आ नम्रताक संग कहैत छली जे - बाबूजी, अन्हरीपर दया कयल जाउ।<br />
<br />
ओ जानै छली जे मन्दिरमे आबऽ वला सहृदय आ श्रध्दालु होइत छथि। ओकर ई अनुमान असत्य नञि छल। आबऽ-जाय वला दू-चारि पाइ ओकरा हाथपर राखियो दैत छला। अन्हरी हुनका लोकनिकेँ आशीष दैत छली आ हुनका लोकनिकेँ सहृदयताकेँ सराहना करैत छली। स्त्री लोकनि सेहो ओकरा खोइछामे कनी मनी अन्न दऽ जायल करैत छली।<br />
<br />
भोरसँ साँझ धरि ओ एहि प्रकारे हाथ पसार ठाढ़ रहैत छली। एकरा बाद ओ मने मन भगवानकेँ प्रणाम करैत छली आ अपन लाठीक मदतिसँ झोपड़ीक बाट दिस विदा भऽ जाइत छली। ओकर झोपड़ी नगरिसँ बाहरि छल। बाटमे ओ सेहो याचना करैत जाइत छली, ओना राह-बटोही लोकनिमे बेसी संख्या श्वेत वस्त्र वलाकेँ होइत छल, जे पाइ देबाक बदला दबारि दैत छल। तखनो अन्हरी निराश नञि होइत छली आ ओकर याचना बराबर चलैत रहैत छल। झोपड़ी धरि पहुँचैत पहुँचैत ओकरा दू चारि पाइ आरो भेट जाइत छल।<br />
<br />
झोपड़ीक लग पहुँचैत देरी एक गोट दस बरख लड़का कूदैत फानैत ओकरासँ चिपटि जाइत छल। अन्हरी टटोलबाक बाद ओकर माथकेँ चूमैत छली।<br />
<br />
बच्चा के अछि? केकर अछि? कतऽ सँ आयल? एहि बातसँ कोनो परिचय नञि छल। पाँच बरख भेल पास-पड़ोसक लोक ओकरा एसगर देखने छल। एहि क्रममे एक दिन साँझक समय लोक सभ ओकर कोरामे एक गोट नेनाकेँ देखलक , ओ कानि रहल छल, अन्हरी ओकर मुख चूमि-चूमि कऽ ओकरा चुप करेबाक प्रयास कऽ रहल छली। ई कोनो असाधारण घटना नञि छल, अत: क्यौ नञि पूछलक जे बच्चा केकर अछि। ओहि दिनसँ ई बच्चा अन्हरीक लग रहैत छल आ खुश छल। ओकरा ओ अपनासँ नीक नीकुति भोजन करबैत छल आ पहिरबैत छल।<br />
<br />
अन्हरी अपन झोपड़ीमे एक गोट हाण्डी गाड़ि कऽ रखने छली। साँझक समय जे किछऊ माङि कऽ ओन आनैत छल तकरा ओहिमे धऽ दैत छल आ कोनो वस्तुसँ ओकरा झापि दैत छल। कारण दोसर व्यक्तिक नजरि एहिपर नञि पड़ै। भोजन लेल अन्न बड़ बेसी भेट जाइत छल। ओहिसँ ओ काज चलबैत छली। पहिने नेनाके ँ पेट भरि खूआ दैत छली तकर बाद अपने खाइत छली। रातिकेँ ओ बच्चाकेँ अपना छातीसँ लगा पड़ल रहैत छली। भोर होइ देरी ओकरा खूआ पिया मन्दिरक दुआरिपर जा ठाढ़ होइत छली।<br />
2<br />
<br />
काशीमे सेठ बनारसीदास बहुत प्रसिध्द व्यक्ति छथि। धिया पुता लोकनि हुनका कोठीसँ परिचित अछि। बहुत पैघ देशभक्त आ धर्मात्मा छथि। धर्ममे हुनकर बड़ बेसी सुचि छनि। दिनक बारह बजे धरि सेठ स्नान-ध्यानमे संलग्न रहैत छला। कोठीपर सदिखन भीड़ लागल रहैत छल। कर्जक इच्छुक सभ तँ आबिते छला, मुदा एहन व्यक्ति लोकनिक सेहो ताता लागल रहैत छल जे अपनी पूञ्जी सेठजीक लग धरोहरक रूपमे राखऽ आबैत छला। सैकड़ो भिखारी अपन जमा-पूञ्जी एहि सेठजीक लग जमा कऽ जाइत छल। अन्हरीकेँ सेहो ई बात बूझल छल, मुदा नञि जानि एखन धरि ओ अपन कमाइ एतऽ जमा करेबामे किया हिचकिचा रहल छली।<br />
<br />
ओकरा लग बेसी टाका भऽ गेल छल, हाण्डी लगभग पूर्ण तरहे भरि गेल छल। ओकरा शंका छल जे क्यौ चुरा नञि लय। एक दिन साँझक समय अन्हरी ओहि हाण्डीकेँ उखाड़लक आ अपन फाटल आंचरमे नूका सेठजीक कोठीपर पहुँचल।<br />
<br />
सेठजी बही-खाताक पेजकेँ उनटि पुनटि रहल छला, ओ पूछलनि- की गे बुढ़िञा?<br />
<br />
अन्हर हाण्डी ओकरा आगामे सरकार देलक आ डरैत डरैत कहलक- सेठजी, एकरा आहाँ अपन लग जमा कऽ लियऽ, हम अन्हार, अपाहिज कतऽ एकरा राखने खूरब।<br />
<br />
सेठजी हाण्ड दिस देखलनि आ कहलनि जे एहिमे की अछि?<br />
<br />
अन्हरी उत्तरि देलक- भीख माङि-माङि अपन नेना लेल दू चारि टाका जमा केलौ अछि, अपना लग रखबामे डर होइत अछि, कृपया एकरा अहाँ अपना कोठीमे राखि ली।<br />
<br />
सेठजी मुंशी दिस संकेत करैत कहलनि- खातामे जमा कऽ दियौ। फेरो बुढ़ियासँ पूछा-तोहर नाम की अछि?<br />
<br />
अन्हरी अपन नमा बतेलक, मुंशी नकद गिन कऽ ओकरा नामसँ जमा कऽ लेलनि आ ओ सेठजीकेँ आशीर्वाद दैत अपन झोांड़ीमे चलि गेली।<br />
<br />
3<br />
<br />
दू बरख बहुत सुखक संग बीतल। एकर पश्चात एक दिन लड़काकेँ ज्वर आबि गेल। अन्हरी दवा-दारू केलक, झाड़-फूंकसँ सेहो काम लेलक, टोना-टोटकाक परीक्षा के लक, मुदा सम्पूर्ण प्रयत्न व्यर्थ सिद्ध भेल। लड़क ाक दशा दिन-प्रतिदिन खराब होाइत गेल। अन्हरीक ह्दय टूटि गेल। निराश भऽ गेल। ओना फेरो ध्यान आयल जे सम्भवत: डॉक्टरक इलाजसँ लाभ भऽ जाय। ई विचार आबैत देरी ओ खसैत पड़ैत सेठजीक कोठीपर आयल। सेठजी उपस्थित छला। अन्हरी कहलक- सेठजी हमर जमा-पूञ्जीमेसँ दस-पाँच गोट टाका भेट जाय तँ बड़ कृपा होयत। हमर बच्चा मरि रहल अछि, डॉक्टरकेँ दिखायब।<br />
<br />
सेठजी कठोर स्वरमे कहलनि जे - कहन जमा पूञ्जी? के हन टाका? हमरा लग के करो कोनो पाइ जमा नञि अछि।<br />
<br />
अन्हरी कानैत कानैत उत्तर देलक- दू बरख भेल हम अहाँ लग अपन धरोहन राखि गेल छलौ। दऽ देब तँ बड़ पैघ दया होयत।<br />
<br />
सेठजी मुनीमक दिस रहस्यमयी दृष्टिसँ देखैत कहलनि- मुंशीजी, कनी देखु तँ, एकरा नामपर कोनो पूञ्जी जमा अछि की? तोहर नाम की छियौ गै?<br />
<br />
अन्हरीक जानमे जान आयल। आशा बन्हायल। पहलि उत्तर सुनि ओ सोचली जे सेठ बैमान अछि, मुदा आब सोचऽ लागली जे सम्भवत: ओकरा ध्यान नञि रहल होयत। एहन धर्मी व्यक्ति भला झूठ बाजि सकैत अछि? ओ अपन नाम बता देलक। उनटि-पुनटि कऽ देखल गेल। फेरो कहलक- नञि तँ। एहि नामपर कोनो टाका जमा नञि अछि।<br />
<br />
अन्हरी ओतहि जमि कऽ बैसल रहली। ओ कानैत कानैत कहलनि- सेठजी, परमात्माक नाम पर, धर्मक नाम पर, किछु दऽ दियऽ।हमर बच्चा जीब जायत। जीवन-भरि आहाँक गुण गायब।<br />
<br />
मुदा पाथरमे जोंक नञि लागल। सेठजी तमसाइत कहलनि- जेमे की नौकर सभकेँ बजबियौ।<br />
<br />
अन्हर लाठीक दमपर ठाढ़ भऽ गेली आ सेठजीक दिस मुंह ताकैत बजली- चलू भगवान आहाँक बड़ बेसी दय। आ ओ अपन झोपड़ी दिस चलि देलक।<br />
<br />
ई आशीष नञि छल अपितु एक दुखहारिणक शाप छल। बच्चाक दशा बिगड़ैत गेल। दवा-दारू भेबे नञि कयल। तखन लाभ कियक होइतै। एक दिन ओकर अवस्था चिन्ताजनक भऽ गेल। प्राण बचब कठिन भऽ गेल। ओकरा बचबाक आश अन्हरी सेहो छोड़ि देने छली। सेठजीपर रहि-रहि कऽ ओकर तामश आबैत छल। एते धनी व्यक्ति अछि। दू चारि टाका दऽ दैतै तँ भऽ जायतै ओकर। हम ओकरासँ दान तँ नञि माङि रहल छला। अपना जमा कयल टाका माङबा लेल गेल छलौ। सेठजीसँ ओकर घृणा भऽ गेल।<br />
<br />
बैसल बैसल ओकरा कि छु ध्यान आयल। ओ अपन बच्चाकेँ कोरामे उठा खसैत पड़ैत सेठजीक लग पहुँचली आ हुनका दुआरिपर धरना दऽ बैस गेली। बच्चाक शरीर ज्वरसँ भभकि रहल छल आ अन्हरीक कलेजा सेहो।<br />
<br />
एक गोट नौकर कोनो कामसँ बाहर आयल। अन्हरीकेँ बैसल देख ओ सेठजीकेँ सूचना देलक। सेठजी आज्ञा देलनि जे ओकरा भगा देल जाय।<br />
<br />
नौकर अन्हरीसँ चलि जेबा लेल कहलक, मुदा ओ ओहि स्थानपरसँ नञि हिलली। मारबाक डर देखेलक, मुदा ओ टससँ मस नञि भेल। ओ फेरो अन्दर जा कहलक जे ओ नञि जा रहल अछि।<br />
<br />
सेठजी स्वयं बाहर एला। देखैत देरी चिह्न गेला। बच्चाकेँ देख हुनका बड़ बेसी आश्चर्य भेल जे ओकर शक्ल-सूरत हुनकर मोहनसँ बड़ बेसी मिलैत जुलैत अछि। सात बरख भेल तखन मोहन कोनो मेलामे हरा गेल छल। ओकर बहुत ताका हारि कयल गेल, मुदा ओकर कोनो पता नञि चलल। हुनका मोन पड़ल जे मोहनक जांघपर एक लाल रंगक चिन्ह छल। एहि विचारकेँ आबैत देरी ओ अन्हरीक कोराक बच्चाक जांघ देखलनि। चिन्ह अवश्य छल, मुदा पहिनेसँ किछु पैघ। हुनका विश्वास भऽ गेल जे ई बच्चा हुनकर छनि। तुरन्त ओकरा छीन ओ अपन कलेजासँ बच्चाकेँ लगा लेलनि। देर बुखारसँ तपि रहल छल। नौकरकेँ डाक्टर आनबा लेल पठौलनि आ अपने स्वयं घरक अन्दर चलि देलनि।<br />
<br />
अन्हरी ठाढ़ भऽ गेल आ चिकरऽ लगली- हमर बच्चाकेँ नञि लऽ जाउ, हमर टाकातँ हजम कऽ गेलौ आब की हमर बच्चा हमरासँ छीनब।<br />
<br />
सेठजी बहुत चिन्तित भेला आ कहलनि जे बच्चा हमर अछि। यैह बच्चा अछि जे सात बरख पहिने कतौ हेरा गेल छल आब भेटल अछि। आब एकरा कतौ नञि जाय देब। लाख प्रयास कऽ एकर प्राण बचायब।<br />
<br />
अन्हरी जोरसँ ठहाका लगेलनि- तोहर बच्चा अछि, एहि लेल लाख प्रयास कऽ ओकर बचायब। हमर बच्चा रहितै तँ ओकर मरि जायब दैतौ, की? ईहो कोनो न्यास अछि। एतेक दिन धरि खून-पसीना एक कऽ ओकरा पोसलौ अछि। हम ओकरा अपन हाथसँ नञि जाय देब।<br />
<br />
सेठजीक दशा अजीब छल। किछु केनेसँ बात नञि बनि रहल छलनि। किछु काल ओ चुपचार ठाढ़ रहला फेरो मकानक अन्दर चलि गेला। अन्हरी किछु समय धरि ठाढ़ कानैत रहली फेरो अपन झोपड़ी दिस चलि देलक।<br />
<br />
दोसर दिन भोरमे भगवानक कृपा भेल वा दवाइ जादू सन प्रभाव देखेलक। मोहनक बुखार उतरि गेल। होश एबापर ओ आँखि खोललक तँ सभसँ पहिल शब्द ओकरा मुँहसँ निकलल माँ।<br />
<br />
चहुंओर अपरिचित शक्ल देख ओ अपन आखि फेरो बन्न कऽ लेलक। ओहि समयसँ ओकर बुखरा फेरोसँ बेसी होयब प्रारम्भ भऽ गेल। मां-मां केर रट लागल छल। डॉक्टर लोकनि सेहो जवाब दऽ देलनि। सेठजीक हाथ पैर फू लि गेल। हुनका चहुुओर अन्हार देखइ देबऽ लगलनि।<br />
<br />
की करी एक गोट बच्चा अछि। एतेक दिनक बाद भेटबो कयल तँ मृत्यु ओकरा अपना मुट्ठिमे दबा रहल अछि। एकरा कोनो बचाबी?<br />
<br />
अचानक हुनका अन्हरीक ध्यान आयल। पत्नीकेँ बाहर पठौलनि जे देखु जे ओ एखन धरि ओ दुआरिपर नञि बैसल होइञ मुदा ओ ओतऽ कहाँ छल? सेठजी फिटन तैयार करौलनि आ बस्तीसँ बाहर ओकरा झोंपड़ीपर पहुँचलनि। झोपड़ी बिना केबाड़क छल। अन्दर गेला। देखलनि एक गोट फाटल-पुरान टाटपर अन्हरी पड़ल अछि। ओकरा आँखिसँ नोर बहि रहल अछि। सेठजी आस्तेसँ ओकर हिलेलनि। ओकर देह सेहो आगिक भाँति तपि रहल छल।<br />
<br />
सेठजी कहलनि-बुढ़िया! तोहर बच्चा मरि रहलौ अछि। डॉक्टर सेहो निराश भऽ गेल अछि। रहि रहि ओ तोरा चिकरि रहल छौ। आब तूही ओकर प्राण बचा सकै छ:। चल आ हमर...नञि नञि तु अपन बच्चाक जान बचा ले।<br />
<br />
अन्हरी उत्तर देलक - मरैत अछि तँ मरऽ दियौ। हम सेहो मरि रहल छी। हम दुनू स्वर्ग-लोकमे फेरोसँ मां-बेटाक तरहे मिल जायब। एहि लोकमे सुख नञि अछि। ओतऽ हमर बच्चा सुखमे रहत। ओतऽ ओकर सुचारू ढ़गसँ सेवा-सुश्रूषा करब।<br />
<br />
सेठजी कानऽ लगला। आइ धरि ओ किनको सोझामे माथ नञि झूकेने छला। ओना एखन ओ अन्हरीक पैरपर खसि पड़ला आ कानैत कानैत कहलनि- ममाताक राख राखि ले। तु हु तँ ओकर माँ छ: चल, तोरा जेबासँ ओ बचि जायत।<br />
<br />
ममता शब्द अन्हरीकेँ विकल कऽ देलक। ओ तुरन्त कहलक - ठीक अछि चलु।<br />
<br />
सेठजी सहारा दऽ ओकरा फिटनपर बैसौलक। फिटन घरक दिस दौड़ऽ लागल। ओहि समय सेठजी आ अन्हरी भिखारिन दुनूक दशा एक छल। दुनू केर ई इच्छा छल जे शीघ्र-सँ-शीघ्र अपन नेना लग पहुँचि जाय।<br />
<br />
कोठी आबि गेल। सेठजी सहारा दऽ अन्हरीकेँ उतारि अन्दर लऽ गेला। भीतर जा अन्हरी मोहनक माथपर हाथ फेरलनि। मोहन पहचानि गेल जे ई ओकर मायक हाथ अछि। ओ तुरन्त आँखि खोलि देलक आ ओकरा अपना लगमे ठाढ़ देख कहलक-मां, तु आबि गेलऽ।<br />
<br />
अन्हरी भिखारिन मोहनक सिरौहनामे बैस गेला आ ओ मोहनक माथ अपना कोरामे राखि लेलनि। हुनका बड़ बेसी सुखक अनुभव भेलनि आ ओकरा कोरामे तुरन्तमे सुति गेल।<br />
<br />
दोसर दिनसँ मोहनक दशा नीक होबऽ लागल। दस-पन्द्रह दिनमे ओ बिल्कुल स्वस्थ भऽ गेल। जे काम हकीमक जोशान्दा, वैद्यक पुड़िया आ डॉक्टर लोकनिक मिक्सचर नञि कऽ सकय से ओहि अन्हरीक स्नेहमयी सेवा पूरा कऽ देलक।<br />
<br />
मोहनक पूर्ण तरहे स्वस्थय भऽ जेबापर अन्हरी विदा माङलक। बहुत-किछु कहला-सुनबाक बादो जखन ओ ओ हुनका लग रहबा लेल तैयार नञि भेल तखन विवश भऽ हुनका विदा करऽ पड़ल। जखन ओ चलऽ लागल तँ सेठजी टाकाक एक गोट झोरी ओकरा हाथमे दऽ देलनि। अन्हरी पता केलक जे एहिमे की अछि?<br />
<br />
सेठजी कहलनि जे -एहिमे तोहर धरोहर अ,ि तोहर टाका। हमर ओ अपराध।<br />
<br />
अन्हरी बात काटि कऽ कहलनि- जे ई टाका तँ हम तोहरे मोहन लेल संग्रह केने छल। ओकरे दऽ देब।<br />
<br />
अन्हरी झोरी छोड़ि देलक आ लाठी टेकै त चलि देलक। बाहर निकलि कऽ ओ फेरो ओ ओहि घरक दिस आँखि उठा देखलक। सेठक नेत्रसँ नोर बहि रहल छल, मुदा ओ एक गोट भिखारिन हेबाक बाद ओहि सेठसँ महान छली। एहि समय सेठ याचक छला ओ दाता छली। </div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5691807337686165278.post-87162022768108488312013-07-28T21:28:00.000+05:302013-07-28T21:28:12.651+05:30जन्मदिनक चिट्ठी कथा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5dqxKNvdKN1F8pW88qEQ4T24m_IIYLJS1LsMg-J3GdCLD50McPnY0qJy0pfjy79ADDN4spwwpOfWCSFnRc6hEoEnyw4ZvZEHZsW-9lPRf-WGVNQ5O4ZIw_ebZRrbyIuVZy4btggzE8ua-/s1600/1000414_445793292183933_409715944_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5dqxKNvdKN1F8pW88qEQ4T24m_IIYLJS1LsMg-J3GdCLD50McPnY0qJy0pfjy79ADDN4spwwpOfWCSFnRc6hEoEnyw4ZvZEHZsW-9lPRf-WGVNQ5O4ZIw_ebZRrbyIuVZy4btggzE8ua-/s1600/1000414_445793292183933_409715944_n.jpg" /></a>जन्मदिनक चिट्ठी कथा<br />
<br />
सेतू जन्मदिनक पाँच दिन पहिनेसँ घरमे अनघोल केने छल जे एहि बेरका जन्म दिन पछिला बरखक तुलनामे नीकसँ मनायब। एना करब, ओना क रब। हिनका बजायब, हुनका बजायब। कुल मिला कऽ ओ जन्म दिनक तैयारी करबामे जूटि गेल छल। रहि रहि कऽ ओ अपना मायक गर्दनि पकरि कऽ कहै माँ कहि ने एहि बेर हमरा जन्म दिनपर की सभ बनतै?? देख पछिला बेर बाबुजी जे कपड़ा कीन कऽ देने रहथिन से हमरा नञि पसिन पड़ल छल। एहि बेर हम अपना पसनसँ कीनब। माय ओकरा बातपर कोनो जवाब नञि दै। बस मने मन मुस्किया दैत छल। सेतू किछु कालक बाद फेरो मायसँ पुछऽ लागल। माय एहि बेर हम अपना जन्मदिनमे दोस्त सभकेँ सेहो बजायब। ओ लोकनि अपना अपना जन्मदिनमे हमरा बजबैत अछि। तु ओकरा सभ लेल नीक वस्तु बनेबे ने? माय अन्तमे हारि कऽ सेतूकेँ दबारि देलक। जो तोरा काम धाम तँ छौ ने पाँच दिन पहिनेसँ जन्मदिनक बारेमे सोचि रहल छऽ। की जाने गेलौ जे एहि बेर जन्मदिन हेतौ की नञि।<br />
मायक कुबोल भाखा सुनि सेतू चुपचाप मन मोससि कऽ खेलऽ लेल चलि गेल।<br />
सेतू कक्षा पाँचक छात्र छल। ओकर पिताजी छोट छीन दोकान चला अपन परिवारक पेट चलबैत छला। दोकानसँ एतेक कमाइ नञि होइत छल जे घरक खर्चाक अतिरिक्त आन आन छोट खर्चा निकालल जा सकय। एहि लेल सेतू केर माय अपन घरक दू गोट कोठली भारापर लगा देने छली। सेतू ओना तँ मात्र 10 बरखक छल, मुदा ओकरा नीक जका बूझल छलै जे ओकर घरक स्थिति ओकर पित्ती सभक तुलनामे बड़ खराब अछि। दादा तँ ओकरा बड़ मानै छथिन, मुदा दादी, बड़का कका, छोटका कका आ दुनू काकी हुनका माय आ बाबुकेँ टोकबो नञि करै छथिन।<br />
एतेक बात बूझल हेबाक बोद किछु छल ओ छल तँ अबोध नेना।<br />
<br />
जेना जेना जन्मदिन लगीच आबि रहल छल तेना तेना सेतू केर मायक चिन्ता बढ़ि रहल छल। सेतूसँ बेसी चिन्ता ओकरा छलै। कारण ओ बूझैत छल जे सभ बरख सेतू केर जन्मदिन मानायल जाइत अछि। जँ एहि बेर कोनो कारण वस नञि भऽ सक तै तँ ओकरा बड़ खराब लागत।<br />
<br />
सेतू आब अपन जन्मदिनक कोनो बात मायक लगमे नञि बाजैत छल, मुदा अपन बहिन महिमा संगे ओ जन्मदिनक पूर्ण तैयारी कऽ रहल छल।<br />
<br />
आइ रवि अछि। सेतूक जन्मदिन वला रवि। सेतू केर पिता भोरे 5 बजे दोकान चलि गेला। कारण शहरमे कोनो सरकारी परीक्षाक आयोजन अछि। हुनका पूर्ण विश्वास छलनि जे विभिन्न ठामसँ आयल छात्र छात्रा लोकनि कलम, पेंसिल, रबर आदि कीनऽ लेल अवश्य एता। सेतू केर माय जखन सुति कऽ उठली तँ देखलनि जे सेतू केर पिता घरमे नञि छथि। ओ बूझि गेला जे सम्भवत: आइ सवेरे दोकान खोलऽ लेल ओ चलि गेला। किछुए कालमे ओ चिन्तित होबऽ लागली। सहसा हुनका मोन पड़लनि जे आइ सेतू केर जन्मदिन अछि। की पता हुनका स्मरण छनि की नञि। ओमहर आन दिनक समान सेतू बिछावनसँ उठबाक बाद पर-पायखान गेल। एकरा बाद ओ चुपचाप घरमे जा सुति रहल। माय जानि गेली जे आइ सेतू रूसल अछि। ओ ई सोचिये रहल छली की एक गोटे हाथमे एक लीटर दूध नेने आयल। ओ व्यक्ति सेतू केर मायसँ कहलक जे महिमाक पिता ई दूध पठेलनि अछि। एक लीटर दूध देख सेतू मायक चिन्ता आरो बढ़ि गेल। कारण आइ घरमे एक लीटर दूधसँ की होयत। जन्मदिन मनेबा लेल कमसँ कम तीन वा चारि लीटर दूध तँ चाहिबे करी। एक लीटर दूध तँ प्रति दिन चाहमे आ सेतू-महिमाक जलखैमे समाप्त भऽ जाइत अछि।<br />
सहसा सेतू केर मायकेँ मोन पड़लनि जे सम्भवत: हुनका मोन नञि होनि जे आइ सेतू केर जन्म दिन अछि। फोन करबा लेल ओ मोबाइल दिस दौगली, मुदा निराशा हाथ लागल। कारण मोबाइलमे बैलेंस नञि छल। आब तँ हुनका किछु फूरा नञि रहल छलनि जे आखिर ओ करती तँ की करती। तखन ओ देखलनि जे हुनका घरमे रहि रहल व्यक्ति तैयार भऽ कतौ जेबाक सुरसार कऽ रहल छला। सेतू केर माय धीरसँ ओहि व्यक्तिसँ पूछलनि। की अंहा टीशन होइत बजार जायब की? हाँ मे उत्तर भेटबाक बाद ओ हुनकासँ आग्रह केलनि जे ओ एक गोट पुर्जी लिख कऽ दै रहल छथि जेकरा सेतू केर पिताकेँ देबाक अछि। संगे ओ ओहि व्यक्तिकेँ दू लिटर दूध आनबा लेल पाइ सेहो देलनि। हुनकर सोच छलनि जे किछु होउ वा नञि सेतुक जन्मदिनपर तसमै तँ बनाओल जाये सकैत अछि।<br />
<br />
ओ व्यक्ति टाका आ पुर्जी लऽ चुपचाप घरसँ बजार दिस निकलि गेल। नञि जानि बाटमे ओकरा की फुरेलै ओ पुर्जी निकाली कऽ पढ़ लागल। ओहिमे लिखल छल।<br />
धारा तेल-2 किलो, रिफाइल 2 किलो, मटरपनीर 1/2 किलो, कटहर-1 किलो, मटर-1/2 किलो, आदि....<br />
<br />
पुर्जीक अन्तमे दू लाइन समाद सेहो लिखल छल।<br />
-आइ सेतूक जन्म दिन अछि। सभटा समान कीन दूपहर 1 बजे धरि घर आबि जायब। सेतू भोरेसँ रूसल अछि।<br />
<br />
ई चिट्ठी पढ़ि ओहि व्यक्तिक मोन अनमना गेल। ओ दोकानपर जा पुर्जी सेतू केर पिता कऽ दऽ देलनि। दोकानपरसँ निकलबाक बाद ओ भरि दिन सोचैत रहल जे विज्ञान भने कतबो विकसित कियक नञि भऽ जाय, समयपर पुरने वस्तु काज दैत अछि। मोबाइल केर युग सभ ठाम कियक नञि पसरि जाय। आइ सेतू मायक मदति वैह पुरना चिट्ठी वला माध्यम केलक। की एहि सभ लेल हमरा लोकनि कतौ ने कतौ दोषी नञि छी????<br />
<div>
<br /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/16933115780158699708noreply@blogger.com0